Mýty o migrácii vs realita

Európska komisia a experti poukazujú na to, ako sa predstavy o migrácii často rozchádzajú s realitou.

„O migrácii je dôležité hovoriť pragmaticky, realisticky a v neutrálnej rovine,“ nabáda vedúca Úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu v SR Zuzana Vatráľová.

Na dnešnom podujatí s príznačným názvom Migrácia: Mýty a realita ukázala päticu mýtov, ktoré aj u nás najčastejšie narúšajú debatu o migrácii.

Seminár v Bratislave organizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

Neplatí predstava, že je na Slovensku priveľa migrantov. Neplatí ani to, že domácim obyvateľom berú prácu.

Zamestnať cudzinca na úkor Slováka znamená prejsť si veľmi komplikovaným vybavovaním pracovného povolenia, ktoré trvá minimálne pol roka.

Kým na Slovensku je relatívne málo dát o „ekonomickej výhodnosti“ migrantov, výskumy v iných krajinách ukázali, že cudzinci sa oplatia a oplatí sa „investovať“ aj do utečencov. Oporu v štatistikách nemá ani predstava, že páchajú viac trestných činov a ani to, že šíria prenosné choroby.

Typický migrant na Slovensku pochádza z inej členskej krajiny EÚ a prišiel za prácou, vysvetlila Vatráľová.

Globálny trend sa podľa nej nemení: „Vo všeobecnosti stále platí, že tzv. globálny Juh sa sťahuje na Sever a tzv. globálny Východ sa sťahuje na západ.“

Blesková reforma azylovej politiky

Utečenecká kríza zamestnáva politikov po celej Európe, zatiaľ čo počet migrantov smerujúcich do Európy medziročne výrazne poklesol.

„Za posledné 2 roky bola migrácia takmer vždy témou európskych summitov,“ upozornil vedúci zastúpenia EK na Slovensku Dušan Chrenek.

Hovorkyňa Európskej komisie pre migráciu Natasha Bertaudová dnes v Bratislave potvrdila, že reforma spoločnej azylovej politiky EÚ by mohla vstúpiť do platnosti v priebehu jedného roku.

Prestavila aj nástroje, ktoré by mali ľudí pozitívnym spôsobom odrádzať od nebezpečnej cesty na starý kontinent.

Cieľom je, aby sa politická dohoda o reforme dosiahla už počas maltského predsedníctva.

„Je to neskutočne rýchlo, ak si uvedomíte, že vyrokovať spoločnú azylovú politiku trvalo 8 rokov,“ uviedla. Následne bude podľa nej veľkou výzvou integrovať 1,5 milióna ľudí, ktorí už do Európy dorazili.

Návrhy Európska komisia skompletizovala tesne pred začiatkom slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Kedže Slovensko je jednou z krajín, ktorá rázne odmieta jeden z kľúčových aspektov reformy azylového systému – a síce prerozdeľovanie utečencov medzi členské krajiny, v prípade veľkého náporu, prišla s vlastným alernatívnym návrhom tzv. efektívnej solidarity. Ten nezískal jednoznačnú podporu ostatných členských krajín. Vo V4 však celkom zarezonoval.

Hovorkyňa EK povedala, že doterajšie akcie Komisie sa dajú rozdeliť do troch kategórií. Do tej prvej patria operácie na záchranu životov v Stredozemnom mori, ktoré v roku 2013 odštartovala operácia Mare Nostrum. Druhá kategória činností sa zameriava na znovunastolenie poriadku, vďaka čomu majú úrady k dispozícii odtlačky prstov od 99 % migrantov, a treťou kategóriou sú dohody ako tá s Tureckom, ktoré zmierňujú tok migrantov.

Vďaka týmto opatreniam klesol počet ľudí, ktorí sa denne snažia prekonať Egejské more, z niekdajších 1100 ľudí na 85.

Pripravuje sa napríklad investičný plán pre Afriku, ktorý by mal riešiť prvotné príčiny migrácie. Na druhej strane sa ale nepodarilo presadiť, aby sa mandát európskych námorných operácií na ničenie pašeráckych plavidiel rozšíril o líbyjské pobrežie. Namiesto toho by EÚ mala trénovať tamojšiu pobrežnú stráž.

Premiér Fico na maltskom summite, kde sa riešila otázka pomoci Líbyii, ocenil, že sa riešia len otázky, kde je v EÚ zhoda. „Nebola žiadna tendencia otvárať tému reformy azylového systému, kvót, toto vôbec nikto na stôl nekládol, lebo vedel, že by sa okamžite skončila racionálna diskusia.“

Fico privítal, že Únia má záujem „vyvážať“ problém migrácie zo svojho územia tam, kde vzniká. Vníma, že Líbya je v tomto problematickejšia ako bolo Turecko pri balkánskej trase, avšak verí, že opatrenia sú „maximom, ktoré sa v súčasnosti dalo urobiť“.

Čítajte viac: Migrácia: Únia cieli na Líbyu, premiér chváli “vyvážanie” problému z EÚ

Predsedníčka Ligy za ľudské práva Zuzana Števulová pripomenula januárové rozhodnutie európskeho ombudsmana, že Európska komisia je pri uzatváraní politických dohôd povinná preskúmať jej dopady na uplatňovanie ľudských práv.

Zvýraznila ale najmä prípad, ktorý v súčasnosti prejednáva Súdny dvor EÚ v Luxemburgu. Tu sa schyľuje k rozhodnutiu, ktoré by mohlo výrazne ovplyvniť uplatňovanie azylového práva.

V októbri 2016 požiadala rodina zo sýrskeho Aleppa belgickú ambasádu v Libanone o víza do Belgicka, kde plánovala požiadať o azyl. Belgicko víza odmietlo vydať. Bolo totiž zrejmé, že sa rodina plánuje zdržať dlhšie než po dobu ich trvania.

Generálny advokát Súdneho dvora včera uviedol, že členský štát EÚ je v takomto prípade povinný vízum udeliť. Opak by bol v rozpore s Chartou Európskej únie.

„Ak bude súdny dvor EÚ nasledovať právne stanovisko generálneho advokáta, môže to znamenať, že ľudia budú oprávnení prísť na ambasádu Európskej únie a žiadať o vízum za účelom žiadosti o azyl,“ vysvetlila Števulová.

Členské štáty budú musieť dopredu skúmať, či daná osoba môže byť utečencom. Možno sa tak otvára nová cesta, ako sa budú môcť utečenci dostať do Európy legálnym spôsobom.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA