Národné orgány v otázke víz stále velia, hovorí Európsky súdny dvor

Súdny dvor EÚ odobril rozhodnutie Nemecka neudeliť študentské víza iránskej študentke z bezpečnostných dôvodov.

V utorok, 4. apríla, podporil Súdny dvor Európskej únie nemecké rozhodnutie neudeliť študijné víza iránskej študentke informatiky, Sahar Fahimianovej.

Študentka Sharifskej technologickej univerzity v Teheráne, ktorá patrí medzi najúspešnejšie a najpopulárnejšie verejné univerzity v krajine, získala v roku 2012 grant na doktorandské štúdium od Technickej univerzity v Darmstadte. Po tom, ako jej nemecká ambasáda v Iráne odmietla udeliť víza sa Sahar začala súdiť na nemeckých súdoch. Po viacnásobnom neúspechu sa prípad dostal pred Súdny dvor.

Bezpečnostné obavy nemeckej strany súviseli s predpokladom, že by iránska študentka mohla nadobudnuté vzdelanie využiť následne doma, napríklad na získavanie tajných bezpečnostných informácií zo západných krajín. Témy, ktorým sa mala venovať, súviseli totiž predovšetkým s bezpečnosťou mobilných systémov, či bezpečnostnými protokolmi. Sharifská technologická univerzita sa navyše nachádza na čiernej listine Európskej únie.

Uznesenie Súdneho dvora EÚ jasne potvrdilo, že odmietnutie udelenia víz je v prípade bezpečnostných rizík oprávnené. Národné orgány majú „pri posudzovaní skutkového stavu široký priestor na to, aby zistili, či to, že vzhľadom na všetky relevantné prvky situácie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie víza na účely štúdia, táto osoba reprezentuje hrozbu, či dokonca potenciál pre verejnú bezpečnosť,“ píše sa tlačovej správe, ktorú Súdny dvor k medializovanému prípadu vydal.

Migračná kríza, moslimský zákaz a problematické víza

Prípad iránskej študentky však na pozadí migračnej krízy, či tzv. moslimskému zákazu, ktoré v obmedzuje cestovanie do Spojených štátov občanom šiestich moslimských krajín, nie je ojedinelým. Podobné rozhodnutie, ktorým Európsky súdny dvor uznáva nadradenosť vnútroštátneho práva vo vízových otázkach prišlo z Luxemburgu aj v marci.

Sýrska rodina v roku 2016 v Libanone požiadala o humanitárne víza do Belgicka, kde následne plánovala požiadať o azyl. Humanitárne víza Belgičania odmietli vydať s tým, že rodina zjavne plánovala zotrvať v krajine dlhšie, ako by humanitárne víza dovoľovali. Postup od humanitárnych k azylovým vízam sa navyše mohol stať príkladom pre iné rodiny a podľa belgického štátneho tajomníka pre migráciu a azyl, Théoa Franckena aj „nebezpečným precedensom“.

Humanitárne víza nebudú istou cestou k azylu

Súdny dvor EÚ rozhodol, že žiadosť o humanitárne vízum za okolností, za ktorých ho požiadala rodina z Aleppa, nepatrí do pôsobnosti nariadenia EÚ (tzv. vízového kódexu), ale „v súčasnom stave práva Európskej únie sa na ňu uplatňuje výlučne vnútroštátne právo.”

Jednoznačné “nie” kriminálnikom

Rovnako tohtoročný verdikt Súdneho dvora v príbuznej otázke necháva konečné rozhodnutie na udelenie víz na národnej legislatíve. Odvolanie Maročana, ktorého žiadosť o víza bola odmietnutá belgickým súdom na základe toho, že ho ešte v roku 2006 stíhali za výrobu kópií pasov pre marockú organizáciu, ktorá riadila nábory džihádistov.

Súdny dvor jednoznačne potvrdil, že národné úrady majú právo odmietnuť azyl žiadateľovi, ktorý sa zúčastňoval teroristických aktivít.

Koordinátor EÚ pre boj s terorizmom: Hrozba prichádza zvnútra

 

Európsky súdny dvor však rázne apeluje na národné orgány, aby aj napriek tomu, že majú právo bezpečnostné riziká vyhodnocovať, dbali na „relevantné prvky“ jednotlivých špecifických žiadostí.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA