NATO si posvieti na kyberzločin

Aliancia sa dohodla, že založí nový orgán zodpovedný za koordináciu reakcií na kyberútoky, ktorých obeťou sa stanú členské štáty. Mal by zbierať spravodajské informácie s cieľom predísť útokom v budúcnosti.

http
https://euractiv.sk

Pozadie

Kyberzločin sa dostal do agendy NATO po útokoch, ktoré v Estónsku ochromili národnú infraštruktúru – banky a telekomunikačné servery.

Útoky sa odohrali v máji 2007, po tom, čo sa estónska vláda rozhodla premiestniť sochu vojaka Červenej armády zo sovietskej éry. Tento krok narazil na nesúhlas v Rusku a odpor početnej skupiny entnických Rusov žijúcich v krajine. Estónske úrady obvinili Moskvu, z toho, že stojí za kyberútokmi, usvedčujúce dôkazy však estónska strana doteraz nenašla.

Ministri obrany krajín NATO diskutovali o možnosti vytvorenia spoločných postupov v prípade kyberútokov 8. februára vo Vilniuse. “Ministri sa zhodli, že NATO by malo mať skutočnú politiku v oblasti obrany pred kyberzločinom, ktorá by definovala úlohu Aliancie v takýchto prípadoch”, píše sa v tlačovom vyhlásení zo stretnutia.

Otázky

Založenie nového orgánu pravdepodobne odobria lídri na aprílovom summite NATO v apríli v Bukurešti. „Máme dohodu o založení nového orgánu, ktorý by zdieľal spravodajské informácie a koordinoval kroky proti kyberzločinu, hovorí generálmajor Georges D´Hollander, vedúci agentúru NATO, ktorá sa zaoberá bezpečnosťou informačných systémov.

Prvou úlohou nového orgánu bude zbierať údaje o kyberzločine a potenciálnych aktivitách kyberterorizmu. „V prvom rade musíme identifikovať, kto stojí za týmito útokmi“, povedal zástupca NATO na konferencii organizovanej bruselským think-tankom Security and Defence Agenda.

Častokrát je mimoriadne ťažké určiť odkiaľ kyberútoky prichádzajú. „Nedávno sa stali oficiálne servery Spojeného kráľovstva terčom útoku, o ktorom sa pôvodne predpokladalo, že prišiel zo Severnej Kórey alebo z Lotyšska. Neskôr sa zistilo, že išlo o 16-ročného teenagera z Londýna“, vysvetľuje profesor Sommer, expert na bezpečnosť informačných systémov z London School of Economics (LSE).

Aliancia musí zároveň zlepšiť koordinovanú odpoveď v prípade útoku. „Zdá sa, že je to spadá pod článok IV.“, hovorí generál D´Hollander. Článok IV. Severoatlantickej zmluvy znie: „Zmluvné strany budú spoločne konzultovať vždy, keď podľa názoru ktorejkoľvek z nich bude ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť niektorej zmluvnej strany“.

Doteraz sa NATO sústredilo len na ochranu svojich vlastných komunikačných systémov. „Otázky znie, či teraz rozšírime dohľad aj nad inou citlivou infraštruktúrou“, povedal zástupca NATO pre EurActiv.

Pri nedávnych útokoch v Estónsku, čo je jedna z najinformatizovanejších ekonomík sveta, boli blokované servery národnej banky aj stránky verejných inštitúcií. „V mojej krajine sa 90 % daňových priznaní robí cez internet. Viete si predstaviť ten pocit zraniteľnosti našich občanov, keď boli tieto služby nedostupné kvôli útoku?“, hovorí estónsky minister obrany Jaak Aaviksoo.

Pozície

„Udalosti v kyberpriestore môžu vo veľkom ovplyvniť váš život. V tejto chvíli ich považujeme za hrozbu pre národnú bezpečnosť”, povedal estónsky minister obrany Jaak Aavikso počas konferencie SDA v Bruseli.

Znovu zopakoval obvinenia, že za útokmi stojí Rusko. „Na internete nie sú odtlačky prstov. Preto zatiaľ nemáme konkrétne dôkazy o úlohe Ruska. Sú však niektoré stopy. Stačí si uvedomiť, že sa všetky tie útoky diali podľa moskovského času“, uviedol.

„Obvinenia sú len obvinenia“, reagoval ruský veľvyslanec pri EÚ Vladimír Chizhov.

Postoj NATO ku kyberzločinu potvrdil aj generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer vo februári: „Ochrana proti kyberzločinu je zodpovednosťou jednotlivých štátov, NATO však ponúka možnosť konzultácií v prípade vážnych útokov. Pokiaľ ide o kyberobranu máme dohodnutý koncept, teraz je to otázka jeho ďalšieho vylepšenia“, povedal počas stretnutia ministrov obrany vo Vilniuse.

„Prvou prioritou v oblasti kyberzločinu je ujednotiť spôsob, akým o tejto téme hovoríme, tiež preto lebo identifikovanie udalostí je niekedy veľmi obtiažne. Musíme si byť istí, že útoky páchajú reálni teroristi a nie blázniví teenageri“, myslí si profesor Peter Sommers z LSE.

REKLAMA

REKLAMA