Nebezpečné následky Blízkovýchodnej krízy

Napätie medzi Izraelom a jeho susedmi spôsobilo zvýšenie ceny nespracovanej ropy nad 78 dolárov na barel – stalo sa to len deň pred stretnutím lídrov G8 v Rusku, kde sa malo rokovať aj o bezpečnosti energetických dodávok.

 

Krátka správa

Diskusia o iránskom programe obohacovania uránu, plánovaná na tento víkend na summite G8 v St. Petersburgu, získala rastom napätia na Blízkom východe ešte väčšiu dôležitosť.

Cena ropy prekročila na Tokijskej burze v piatok 78 dolárov za barel. Spôsobili to najmä obavy, že násilné strety medzi Izraelom a Libanonom sa rozšíria na susednú Sýriu a Irán. Izrael obe krajiny obvinil z podpory útokov Hizballáhu.

Britská ministerka zahraničných vecí Margaret Beckett vo štvrtok vyhlásila: „Sme si vedomí vzťahov medzi Iránom a Hizballáhom.“ Súčasne žiadala užšiu spoluprácu pre riešenie konfliktu: „Žiadame všetky krajiny ktoré majú vplyv na Hizballáh a Hamas aby zohrali svoju úlohu.“

Reuters zas informoval o reakcii iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadinedžáda, podľa ktorého bude útok na Sýriu považovaný za útok na celý islamský svet, čo vyprovokuje „tvrdú odpoveď“.

Rozvíjajúca sa kríza môže zobrať vietor z plachiet energetickým rokovaniam, ktoré chcel ruský prezident Putin zamerať na bezpečnosť globálnych energetických dodávok a šírenie mierového využívania jadrovej energie v rýchlo rastúcich rozvojových krajinách.

Komisia EÚ dúfa, že stretnutie G8 sa dohodne na sérii princípov, ktorými by sa riadil systém globálnej energetickej bezpečnosti:

  • systém založený na trhu,
  • systém pravidiel založený na transparentnom, stabilnom a efektívnom právnom regulačnom rámci,
  • diverzifikácia dodávok a dopytu energetických zdrojov, krajiny pôvodu, dopravy a spôsobov dopravy.

REKLAMA

REKLAMA