Nemecko sa vyslovilo za spoločnú európsku armádu

Nemecký minister zahraničných vecí Guido Westerwelle počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencii povedal, že jeho krajina podporuje cieľ EÚ vytvoriť spoločnú európsku armádu

Spoločná armáda všetkých členských štátov Európskej únie má podľa neho zvýšiť úlohu EÚ ako globálneho hráča.

„Dlhodobým cieľom je vytvorenie európskej armády pod úplnou kontrolou Parlamentu,“ povedal Westerwelle a dodal, že

„[uskutočnenie tohto plánu] nemá za úlohu nahradiť iné bezpečnostné štruktúry. Nikto nemá dôvod sa báť Európy, no každý by mal byť schopný sa na Európu spoľahnúť.“

Podľa pravidiel Európskej únie upravených Lisabonskou zmluvou sa členské štáty môžu rozhodnúť sa spojiť za účelom vytvorenia spoločnej obrany. To poskytuje základ nielen pre vznik európskej armády, ale aj pre formovanie aliancií medzi štátmi.

Len pred niekoľkými dňami pritom vydalo britské ministerstvo obrany dokument s názvom Adaptabilita a partnerstvo, kde rozoberá výzvy, ktorým Veľká Británia v súčasnosti čelí v tejto oblasti. Jednou z nich je i snaha o ušetrenie prostriedkov na obranu.

Podľa dokumentu sa to dá dosiahnuť aj prehĺbením spolupráce s ostatnými krajinami, najmä s Francúzskom. „Británia a Francúzsko sa môžu operačne dobre dopĺňať: použitím spoločnej flotily helikoptér a bezpilotných lietadiel či koordinovaním údržby lietadlových ľudí,“ cituje správu britský Financial Times.

„Návrat Francúzska do intergrovaných vojenských štruktúr NATO vytvára príležitosť na ešte väčšiu spoluprácu s kľúčovými partnermi v mnohých oblastiach obrannej činnosti,“ uvádza sa v dokumente.

Doteraz však vytvoreniu armády bránilo niekoľko faktorov vrátane nedostatku politickej vôle, nedostatočnej reálnej volenskej sily (okrem Francúzska a veľkej Británie), členstvo niekoľkých neutrálnych štátov v EÚ, spolupráca s NATO či neochota členských štátov investovať viac do armády v čase hospodárskej krízy, vymenuváva EU Observer.

Guido Westerwelle však dodáva, že napriek súčasnej kríze sa musia členské štáty pohnúť smerom k vytvoreniu spoločnej obrannej politiky a musia „akumulovať zdroje, stanoviť si priority a rozdeliť právomoci – a to aj v časoch obmedzených prostriedkov.“

V rámci Európskej únie je kľúčový súhlas najmä Francúzska a Veľkej Británie, ktorí majú najviac vojenských prostriedkov a ich spolupráca sa preto vníma ako ďalší krok ku spoločnej obrannej politike EÚ.

Westerwelle zároveň Úniu vo svojom prejave na konferencii vyzval, aby dostála svojej úlohe globálneho hráča v politike. „Musí byť schopná nezávisle riadiť krízy. Musí byť schopná odpovedať rýchlo, flexibilne a zaujať spoločný postoj.“

Jeho slová na vytvorenie celoeurópskej armády si vyslúžili súhlas aj od jeho ruského kolegu Sergeja Lavrova, ktorý vyzval k „jednotnému európskemu vojensko- politickému priestoru,“ kde by nebola bezpečnosť ani jednej krajiny obetovaná pre inú. „Chceme v Európe prekonať toto myslenie v blokoch pochádzajúce ešte z čias Studenej vojny a vybudovať nový druh vzájomnej dôvery,“ dodal Lavrov.

Taliansky minister zahraničných vecí pritom k vytvoreniu európskej armády vyzýval už minulý november, tesne pred vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti. V rozhovore pre Times vtedy povedal: „Ak nenájdeme spoločnú zahraničnú politiku, existuje riziko, že Európa sa stane nepodstatnou. Bude nás obchádzať G2 v zložení Spojené štáty a Čína, ktorá je takpovediac osou Pacifiku, a os Atlantiku sa stratí do zabudnutia. Potrebujeme politickú vôľu a záväzky, inak budú občania Európy rozčarovaní a sklamaní. Ľudia od nás očakávajú veľa. Po Lisabone už viac nemáme alibi.“

Frattini zároveň spoločnú európsku armádu zdôvodnil slovami: „Zoberte si Afganistan: v súčasnosti prezident Obama požiada Poľsko, Taliansko či Veľkú Britániu o viac vojakov. Ak by existovala európska armáda, mal by „skrinku“, z ktorej môže ťahať. Ak by potreboval 30 lietadiel, bol by schopný sa európskej armády spýtať, či je schopná mu ich poskytnúť,“ cituje Times Frattiniho, ktorý dodáva: „Každá krajina duplikuje svoje sily… ak by existovala spoločná európska armáda, Francúzsko by mohlo poslať tanky, Británia ozbrojené vozidlá a tak by sme mohli optimalizovať naše zdroje.“

Vytvorenie európskej armády bolo jedným z cieľov francúzskeho predsedníctva v druhom polroku 2008, no jeho plány prekazila svetová finančná kríza.

Európska únia má v súčasnosti viac ako 2 milióny príslušníkov armády, čo je o viac ako 500 tisíc viac ako Spojené štáty. Problém však je, že 70 percent pozemných vojsk nedokáže pôsobiť mimo svojho územia a väčšina z celkového 200- miliónového rozpočtu členských krajín na obranu sa premrhá na duplikovaní úloh, uviedol bývalý britský minister obrany a zahraničia Malcolm Rifkind v júli minulého roku pre Financial Times a dodal, že „táto sila nie je pri súčasnej úrovni výdavkov udržateľná. Navyše, Spojené štáty budú čoraz menej ochotné dotovať európsku obranu keď len mnoho európskych krajín, s výnimkou Veľkej Británie a Francúzska, neinvestuje dosť prostriedkov na svoju armádu.“

„Čo potrebujeme nie je spojená armáda,“ argumentuje, „ale vážne rozhodnutie dospieť k zdieľaniu zariadenia, zbraní a vybavenia. Každá krajina by sa mala v určitom rozsahu špecializovať na ten aspekt využitia síl, ktorý je najdôležitejší pre jeho bezpečnosť. Pre Veľkú Britániu, ostrov, by to bolo námorníctvo, pre Nemecko jeho pozemné sily.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA