Nie je čas na strach, ale na hrdosť

Fakt, že je EÚ pre toľkých utečencov miestom nádeje, je niečo na čo by mali byť Európania podľa Jeana-Clauda Junckera hrdí. Európa podľa neho má zdroje na to, aby pre nich urobila viac.

„Dvadsaťkrát som rečnil o stave svojej krajiny, vždy bol nesúhlas s obsahom, ale každý súhlasil, že to bolo príliš dlhé,“ začal svoj takmer 80 minút trvajúci prejav o stave EÚ, prvý vo funkcii predsedu Európskej komisie, Jean-Claude Juncker.

„Európa nie je v dobrom stave,“ povedal v úvodnej časti miestami prerušovaný výkrikmi euroskeptických europoslancov, ktorým operatívne odpovedal.  

Svoj príhovor začal a jednoznačne väčšinu času venoval téme utečeneckej krízy a konkrétnym návrhom Európskej komisie ako ju riešiť.

Jasne povedal, že väčšina ľudí prichádzajúcich v týchto dňoch do Európy sú utečenci zo Sýrie utekajúci pred Islamským štátom, prípadne pred diktátorským režimom v Eritrey.  

„Niektorým môžu čísla naháňať strach. Na strach ale teraz nie je čas, je čas na dobre pripravenú akciu EÚ a členských štátov… Viac než čokoľvek iné je to teraz v prvom rade otázka ľudskosti a ľudskej dôstojnosti.“

Kontinent utečencov

Európa je kontinent, kde bol raz takmer každý utečencom, povedal Juncker. Pripomenul hugenotov vo Francúzsku, Židov a Rómov utekajúcich pred nacistami, španielskych republikánov, maďarských revolucionárov z 50. rokov 20. storočia, Čechov a Slovákov emigrujúcich po potlačení Pražskej jari, obyvateľov bývalej Juhoslávie počas balkánskych vojen.

„Zabudli sme na to?“

USA žije viac Škótov a Írov ako v Škótsku a Írsku, za hranicami Poľska žijú milióny Poliakov. „Zabudli sme, že po 2. svetovej vojne bolo v Európe 60 miliónov utečencov?“

Európa by podľa neho nikdy nemala zabudnúť na to, prečo prijala Ženevskú konvenciu, prečo poskytuje útočisko a prečo si tak váži ochranu ľudských práv.

Európa je podľa Junckera pre týchto ľudí miestom nádeje. „Je to niečo, na čo máme byť hrdí, nie niečo, čoho sa treba báť.“

Európa má prostriedky, aby pomohla tým, ktorí utekajú.

"Je pravdou, že nemôžeme hostiť celú mizériu sveta, ale treba tiež vidieť veci v perspektíve a byť k sebe úprimní."

"Prichádzajú veľké počty ľudí, ale stále je to len 0,11 % celkovej európskej populácie. V Libanone predstavuje počet utečencov 25 % ich populácie, pričom je to krajina, ktorá disponuje pätinou zdrojov v porovnaní s EÚ."

„Kto sme, že hovoríme, že nemôžeme urobiť viac?“

"Kým je v Sýrii vojna a v Líbyi nestabilná situácia utečenci chodiť neprestanú. Môžeme stavať múry ale predstavte si na chvíľu, že ste to vy, máte na rukách svoje dieťa, nie je múr, ktorý by ste neprekonali, more, ktoré by ste nepreplávali a cena, ktorú by ste nezaplatili, keď utekáte pred ISIS."

„Je čas, aby sme utečeneckú krízu začali riadiť, lebo neexistuje žiadna alternatíva,“ vyhlásil. 

Ukazovanie prstom

Ukazovanie prstom medzi členskými štátmi navzájom a na Brusel za to, že nerobia dosť alebo robia niečo zle podľa Junckera nikomu nepomôže.

"Je to len znak, že politikov tento neočakávaný vývoj zaskočil."

V zápätí ale v narážke na Slovensko a ďalšie krajiny, ktoré vyhlásili, že budú prefereovať kresťanských utečencov, dodal, že Európa už v minulosti urobila chybu a rozdľovala ľudí podľa náboženstva. 

Šéf európskych ľudovcov v Európskom parlamente Manfred Weber k tomu v následnej diskusii dodal: „Máme ľudské práva, nie kresťanské práva“.

Návrhy

Juncker apeluje na vytvorenie skutočného spoločného azylového systému. Komisia aktuálne navrhuje núdzovú relokácia 120 000 utečencov z Grécka, Talianska a Maďarska, do ostatných členských štátov. Spolu s májovým návrhom 40 000, o ktorom ešte Rada nerozhodla, Komisia navrhuje premiestniť 160 000 utečencov.

Pre Slovensko by týchto dodatočných 120 000 migrantov znamenalo prijatie 1502 utečencov – z toho 195 z Talianska, 631 z Grécka a 676 z Maďarska. Ak tomu prirátame 785 migrantov z májového návrhu, Slovensko by zo 160 000 utečencov malo prijať celkovo 2287 utečencov.

Okrem toho Komisia predpokladá vytvorenie trvalého relokačného mechanizmu, ktorý sa bude môcť spustiť, ak budú členské štáty čeliť krízovej situácii.

Zostaví sa spoločný zoznam bezpečných krajín pôvodu, ktorý  umožní zefektívnenie a zrýchlenie posudzovania žiadostí o azyl. Komisia navrhuje, aby sa na zoznam bezpečných krajín zaradili Albánsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Kosovo, Čierna Hora, Srbsko a Turecko.

Posilniť by sa mala politika návratu tých migrantov, ktorým nie je udelený azyl a ktorí by mali byť vrátení do krajiny pôvodu.

Juncker vo svojom prejave označil za „hanbu,“ že niektoré členské krajiny znižujú rozpočet na rozvojovú pomoc. Ohlásil vytvorenie fondu pre Afriku v objeme 1,8 mld eur určeného na posilnenie stability a riešenie príčin ilegálnej migrácie.

"Musíme vedieť, že toto sa neskončí skoro, ale Európa nie je o tom, že sa otáčame chrbtom."

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA