Nové americké sankcie a odpoveď Kremľa: Čo na to Únia?

Po rozšírení sankcií Washingtonu voči Rusku včera Moskva pritvrdila. Brusel, Berlín aj Paríž stoja uprostred.

Americký Senát schválil nové sankcie voči Rusku, Iránu a Severnej Kórei ešte vo štvrtok, 27. júla. V súvislosti s Ruskom ide o trest za zasahovanie do prezidentských volieb v roku 2016.

Jednostranné sankcie však rozhorčili predstaviteľov niektorých európskych štátov, keďže Únia a Spojené štáty sú zvyknuté koordinovať v tejto oblasti svoje stanoviská.

Odpoveď Kremľa prišla už o tri dni. Moskva oznámila, že 755 amerických diplomatov bude musieť opustiť Rusko.

Juncker hrozí protiopatreniami na americké sankcie

Kontrola prezidenta

Návrh zákona o sankciách je podľa analytikov najvýraznejším krokom, ktorý Kongres v nedávnej histórií namieril voči Rusku. Najzásadnejšou časťou schváleného návrhu je potvrdenie existujúcich sankcií s tým, že si Kongres ponecháva možnosť kontroly v prípade, ak by chcel prezident sankcie rušiť.

Práve tento krok by mal uistiť aj Únie, nakoľko zaručuje, že americký prezident jednostranne neodstúpi od sankcií, ktoré boli dohodnuté partnermi, teda Spojenými štátmi, Európskou úniou, Japonskom, Kanadou a niekoľkými ďalšími krajinami.

Americký viceprezident Mike Pence, ktorý je momentálne na európskom turné, už potvrdil že prezident Donald Trump legislatívu podporí.

Extrateritoriálna aplikácia

Rozšírenie sankcií zasahuje najmä energetický sektor, s čím má problémy Brusel, Berlín, ale aj Paríž.

Nové, rozšírené americké sankcie zakazujú západným spoločnostiam poskytovať tovary alebo služby na ropné projekty novej generácie v Rusku bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú. Ak do takýchto projektov investuje iná, zahraničná spoločnosť, Kongres žiada, aby na ne americká exekutíva rovnako uplatnila dodatočné tresty.

A práve táto časť znepokojuje Úniu a jej kľúčových členov. Paríž už označil nové americké postupy za „protizákonné“ a Berlín nebol o nič zhovievavejší.

„Za žiadnych okolností neprijmeme extrateritoriálnu aplikáciu týchto sankcií voči európskym spoločnostiam,“ uviedol vo vyhlásení nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel.

Únia varovala Washington, že tento krok by mohol poškodiť európske spoločnosti, ktoré pracujú na plynovode, ktorý má viesť ruský plyn cez Baltické more až do Nemecka, teda ma projekte Nord Stream 2.

Senát dáva americkému ministerstvu financií možnosť takýto trest uplatniť podľa potreby.

Komisia varovala Američanov, aby neprestrelili s protiruskými sankciami

755 amerických diplomatov

Odpoveď Moskvy na seba tradične nenechala dlho čakať. V nedeľu popoludní Kremeľ oznámil, že Spojené štáty budú musieť stiahnuť z Ruska 755 diplomatov.

Podľa Michaela McFaula, bývalého amerického veľvyslanca v Rusku v rokoch 2012 až 2014, Spojené štáty „nemajú 755 diplomatov v Rusku“.

McFaul na svojej sociálnej sieti rovnako špekuloval, že podobné opatrenie v prvom rade pocítia samotní ruskí občania. Jednak bude vybavovanie víz, prípadne ďalšie konzulárne služby pre Rusov omnoho časovo náročnejšie. A jednak v dôsledku chýbajúcich diplomatov príde o miesto aj množstvo miestnych zamestnancov, ktoré pre ambasádu a konzulárne úrady poskytovali rôzne druhy služieb.

„Diplomatické kroky prijaté Moskvou nebudú odrádzať záväzok Spojených štátov k našej bezpečnosti, našim spojencom a krajinám, ktoré milujú slobodu,“ komentoval zatiaľ odpoveď Kremľa americký viceprezident.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA