Novodobé otroctvo straší Európu

V EÚ nie je krajina, ktorej by sa problém obchodovania s ľudskými bytosťami netýkal, odznelo na medzinárodnej konferencii v Bratislave. Ani Slovensku sa fenomén obchodu s ľuďmi nevyhýba.

Pozadie

V Bratislave sa v dňoch 31.1 a 1.4. koná konferencia pod názvom: “Obchodovanie s ľudmi. Výzvy v strednej Európe”. Podujatie s medzinárodnou účasťou zorganizovali Ministerstvo vnútra SR, Informačná kancelária Európskeho parlamentu v Slovenskej republike, Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) v spolupráci s Úradom Organizácie spojených národov pre drogy a kriminalitu. Záštitu nad podujatím prebrali podpredseda vlády SR a minister vnútra SR a minister zahraničných vecí SR.

Otázky

Hoci je na Slovensku zdokumentovaných prípadov obchodovania s ľudmi málo, štátny tajomník ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Vladimír Čečot priznáva, že tento druh organizovaného zločinu je i u nás na vzostupe. Reálne čísla obetí obchodovania s ľudmi si nikto zo zodpovedných netrúfa odhadnúť. “Medzinárodná spolupráca je založená na hypotézach”, hovorí o nedostatku relevantných informácií Čečot.

Slovensko sa preto bude snažiť o vytvorenie regionálneho informačného  centra, ktoré by zbieralo údaje o počtoch obetí a okolnostiach obchodovania s ľudmi v regióne. Vyšetrovanie naviac často šťažuje vysoká neochota obetí spolupracovať.

Skúsenosti kriminalistov a odborníkov hovoria, že obeťami obchodu s ľudskými bytosťami sú najmä ženy a dievčatá (až v 95 percentách prípadov). Tie sa najčastejšie stávajú obeťami sexuálneho vykorisťovania. Obchod s ľudmi sa však zďaleka netýka len sexbiznisu. Veľké množstvo ľudí je každoročne v Európe obchodovaných aj na nutené práce, v poľnohospodárstve, reštauráciách, fabrikách, no najmä na práce v domácnostiach. Ako hovorí Zuzana Vatráľová, vedúca úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu Slovensko, obete nútených prác je najťažšie identifikovať, pretože sami častokrát nie sú ochotní a pripravení priznať, že sa stali obeťou obchodovania s ľudmi.

Novopripravovaná smernica EÚ počíta s trestnou zodpodvednosťou zamestnávateľov, ktorí zamestnajú obete obchodovania s ľudmi i ilegálnych imigrantov. Práve príslušníci tejto skupiny, ktorá trpí sociálnou marginalizáciu, sú vystavení väčšiemu riziku stať sa obeťou. Tresty sú v smernici EÚ navrhnuté vysoko, v niektorých prípadoch ráta návrh legislatívy aj s rozpustením firmy, či zákazom činnosti. Kristiina Kangaspunta, riaditeľka Sekcie obchodovania s ľuďmi Úradu OSN pre drogy a kriminalitu, pripomína, že i naše spotrebiteľské správanie určuje dopyt po nútenej práci. “Sami vyhľadávame najlacnejšie tovary. Zamysleli ste sa však niekedy, prečo je určitý tovar, napríklad jeansy alebo paradajky také lacné?”. Ako hovorí, za nízkymi cenami tovarov, ktoré bežne kupujeme sa častokrát skrýva obchod s ľudmi a nútená práca.

“Keby neexistoval dopyt, nemohol by obchod s ľudmi takto prekvitať”, povedala v úvodnom vystúpení slovenská europoslankyňa Edit Bauer. V súvislosti so sexuálnym vykorisťovaním upozornila, že v Európe poznáme dva modely ako sa legislatíva môže stavať k prostitúcii – holandský, ktorý prostitúciu legalizuje, čim umožňuje jej väčšiu kontrolu, alebo švédsky, ktorý trestá i klienta využívajúceho služby prostitútok. Podľa Bauer len čas naznačí, ktorý z modelov sa ukáže ako efektívnejší pri potieraní prostitúcie a obchodovania s ľudmi s ňou súvisiaceho. 

Anna Záborská, poslankyňa EP a predsedníčka výboru pre práva žien a rovnosť príležitostí navrhla do záverov konferencie zahrnúť podnet na spustenie celoeurópskej kampane pod názvom: “Viete, čo robí vaše dieťa?” Podľa poslankyne by malo ísť o celoeurópsku kampaň zameranú na rodičov, ktorých by mala primäť k vyššiemu záujmu o to, čo ich deti robia a kde sa práve nachádzajú, keď sú mimo ich dohľadu. “Rodičia by sa mali zamyslieť, či sa ich dieťa nestáva práve obeťou trestného činu, alebo jeho páchateľom”. Myšlienkou v pozadí je upriamiť pozornosť na prevenciu zo strany rodičov, pretože ako hovorí poslankyňa EP, príliš veľa pozornosti venujeme represii, odstraňovaní následkov a pomoci obetiam, no energiu treba venovať hlavne prevencii.  Záborská predloží návrh aj Európskemu parlamentu, kde očakáva podporu naprieč politickými skupinami. Rovnako sa bude snažiť o zohľadnenie tohto projektu v budúcoročnom rozpočte Spoločenstva.

Odborníci upozorňujú, že si nemôžme zamieňať pojmy obchodovanie s ľudmi (human trafficking) a pašovanie migrantov (human smuggling). Kým obchod s ľudmi je trestný čin, pri ktorom je jasný vinník a obeť, pri pašovaní migrantov nie je vinník ani obeť, pašeráci aj migranti porušujú zákon.


Článok bol pripravený v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu.

REKLAMA

REKLAMA