Novým šéfom NATO môže byť Nór

Nórskeho expremiéra Jensa Stoltenberga (2005-2013) najnovšie podporil britský premiér Cameron. Slovensko si v týchto dňoch pripomína 10. výročie vstupu do aliancie.

„Myslím si, že Jens Stoltenberg by bol vynikajúcim kandidátom, ktorý zastával v svojej krajine vysoký úrad“, povedal v stredu britský predseda vlády David Cameron.

S podporou pre nórskeho politika nie je jediný.

Denník Aftenposten citoval niekoľko diplomatov z „blízkosti procesu výberu“, ktorí potvrdili, že jeho kandidatúru pozitívne vníma USA, NemeckoFrancúzsko.

(Rozhovor s otcom Jensa Stoltenberga, bývalým nórskym ministrom zahraničných vecí Thornvaldom Stoltenbergom:

Thornvald Stoltenberg: K ekonomike pristupujeme umiernene)

Výmena stoličiek

Aliancia by mala o novom generálnom tajomníkovi rozhodnúť na stretnutí ministrov zahraničných vecí 1.-2. apríla. Súčasný generálny tajomník, Dán Anders Fogh Rasmussen, odstúpil koncom júla tohto roku.

Pozícia tradične pripadá štátnikovi z Európy. V diskusiách sa špekulovalo o poľskom šéfovi diplomacie Radoslawovi Sikorskom alebo bývalom talianskom ministrovi a eurokomisárovi Francovi Frattinim. Uchádzať sa o funkciu mali vraj aj končiaci predseda Európskej komisie José Manuel Barroso alebo belgický minister obrany Peter De Crem.

Výber novej hlavy aliancie sa časovo prekrýva s obsadzovaním najvyšších postov v EÚ – predsedu Európskej komisie, stáleho predsedu Európskej rady, Vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku – ale tiež s výberom nového generálneho tajomníka OSN.

Obama trvá na záväzkoch

Americký prezident Barack Obama navštívil počas svojej tohto týždňovej návštevy Bruselu a sídlo NATO. Anexia krymského polostrova Ruskom zvyšuje tlak na alianciu. Všetky jej členské krajiny ruskú akciu na Ukrajine odsúdili.

„Navrhol som hlavám členských štátov NATO, aby sme spravili viac ohľadne prítomnosti NATO v niektorých krajinách, ktoré sa môžu cítiť zraniteľné“, povedal novinárom Obama.  

Kritizoval aj neplnenie záväzkov spojencov v obranných výdavkoch, ktopré by mali dostahovať 2 % HDP. Zaviazalo sa k tomu aj Slovensko, dlhodobo však tento záväzok neplní.

„Ak máme kolektívnu obranu, každý musí prispieť,“ zopakoval Obama.

Kukan: Európa nie je oázou pokoja

 „NATO je zárukou našej bezpečnosti. Akýkoľvek útok na Slovensko by podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy bol útokom na celú alianciu. A súčasné udalosti na Ukrajine nám bohužiaľ pripomínajú, že Európa nie je oázou pokoja,“ hovorí poslanec Európskeho parlamentu Eduard Kukan (SDKÚ-DS, EĽS).

Slovensko do NATO vstúpilo 29. marca 2004. Predchádzalo tomu napríklad zmarené referendum o tomto kroku z roku 1997.

„Dnes naše členstvo v NATO považujeme za samozrejmé. Keď nás však v roku 1999 na Washingtonskom summite zaradili medzi kandidátov, boli sme šťastní. Dobehli sme zameškané. Česi, Poliaci aj Maďari už boli členmi NATO,“ spomína Kukan, ktorý v tom čase šéfoval slovenskej diplomacii.

Spochybňovať význam NATO nie je podľa Kukana namieste. „Dianie na Ukrajine nám pripomína, že mať spojencov, ktorí vám prídu pomôcť v prípade útoku, je životne dôležité.“ uviedol Kukan.

Kukan pripomenul, že slovenskí vojaci pôsobia v misii NATO v Afganistane (ISAF) a v rámci veliteľstva NATO v Bosne. „NATO a prostredníctvom neho aj Slovensko významne prispieva k stabilite a mieru na Balkáne. Keby v 90. rokoch NATO nezasiahlo v Bosne a v Kosove, ozbrojené konflikty a  etnické čistky by pokračovali,“ odkázal Kukan zo Sarajeva, kde je na pracovnej ceste z titulu šéfa delegácie Európskeho parlamentu pre juhovýchodnú Európu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA