Obama a Medvedev podpísali nový START

Americký prezident Barrack Obama včera v Prahe podpísal so svojim ruským kolegom Dmitrim Medvedevom dohodu, podľa ktorej sa má znížiť jadrové vybavenie oboch krajín. Bývalí rivali z čias Studenej vojny dúfajú, že nová dohoda zlepší ich spoluprácu.

Obama nazval nový START dôležitým míľnikom medzi oboma krajinami, ktorý ale neohrozí ich bezpečnosť. Spojené štáty budú zároveň môcť dodržať svoje záväzky týkajúce sa  bezpečnosti svojich európskych spojencov.

Začiatok nových vzťahov

Podľa znenia dohody sa zníži počet strategických hlavíc o tretinu, teda približne na počet 1550. Odborníci tvrdia, že START nie je veľkým ústupkom a pre obe strany, ktoré vlastnia približne 90 percent svetových jadrových zbraní, signalizuje najmä začiatok užšej spolupráce. Tá sa dostala na bod mrazu najmä po krátkej rusko– gruzínskej vojne v auguste 2008. „Keď Spojené štáty a Rusko nedokážu spolupracovať v dôležitých otázkach, nie je to dobré pre ani jednu z našich krajín, a ani pre svet,“ povedal v Prahe vo svojom príhovore americký prezident Obama a dodal: „Spolu sme ukončili toto smerovanie a dokázali výhody spolupráce.“

Medzi oboma stranami panovala uvoľnená atmosféra. Americký prezident dokonca nazval svojho ruského kolegu „priateľom a partnerom“ a povedal, že „bez jeho osobného úsilia a silného vodcovstva by sme tu dnes neboli.“ Na druhej strane Medvedev uviedol, že „medzi nami dvoma sa vyvinul veľmi dobrý osobný vzťah,“ cituje Washington Post.

Rusko zároveň Spojeným štátom prisľúbilo podporu pri presadzovaní ďalších sankcií voči Iránu kvôli tamojšiemu jadrovému programu. Táto stratégia je súčasťou Obamovej snahy o zaistenie jadrových zbraní po celom svete. Medvedev v súlade s Obamovou rétorikou Irán odsúdil za jeho neochotu spolupracovať v tejto oblasti s medzinárodným spoločenstvom, ale dodal, že by sankciami nemalo trpieť iránske obyvateľstvo. „Očakávam, že budeme schopní zaviesť silné, tvrdé sankcie voči Iránu už túto jar,“ dodal Obama.

Americký prezident vo svojom príhovore zároveň zopakoval prísľub, že Spojené štáty nepoužijú zbrane hromadného ničenia voči štátom, ktoré ich nevlastnia. Ako uvádza Washington Post, Obama však napriek tlakom nevyhlásil, že Spojené štáty nikdy nebudú tými prvými, kto použije jadrové zbrane, čo vyvoláva tlak na Irán či Sýriu kvôli možnej budúcej intervencii.

Okrem novej zmluvy sa na stretnutí hovorilo aj o aktuálnych svetových situáciach, ktoré sú predmetom záujmu oboch krajín- okrem Iránu a Severnej Kórey sa rozhovor zvrtol aj na nedávny vývoj situácie v Kirgizsku, kde opozícia zvrhla tamojšiu vládu a v krajine vypukli násilné nepokoje. Rusko i Spojené štáty majú pritom na jeho území vojenskú základňu.

Podpíše senát?

Nový START nahrádza pôvodnú Zmluvu o obmedzení počtu strategických zbraní (START) z roku 1991, ktorej platnosť vypršala minulý rok v decembri.

Na to, aby však nový Start vstúpil do platnosti je potrebné, aby ju podpísali zákonodarné orgány oboch krajín. Najmä v Spojených štátoch bude musieť Obama vyvinúť úsilie, aby presvedčil tamojší senát. Ratifikácia si vyžaduje dve tretiny kladných hlasov, teda 67 senátorov, čo znamená, že Obama bude musieť získať na svoju stranu minimálne ôsmych republikánov, uvádza Washington Post.  

Denník zároveň pripomína, že Senát už prednedávnom zamietol dohodu o kontrole zbraní, keď v roku 1999 odmietol ratifikovať dohodu o zákaze jadrových skúšok. Navyše v 90. rokoch trvalo Spojeným štátom tri roky, kým prijali dohodu nazývanú Start 2. Tá nakoniec nikdy nevstúpila do platnosti kvôli nesúhlasu s ruskými podmienkami, ktoré sa do zmluvy počas procesu zapracovali.

Obama upokojuje východnú Európu

Oteplenie vzťahov s Moskvou znepokojilo spojencov Spojených štátov v krajinách strednej a východnej Európy. Tie sa domnievajú, že aj Obamovo minuloročné rozhodnutie upustiť od vybudovania protiraketovej obrany v strednej Európe bol ústretový krok voči Rusku.

V snahe upokojiť obavy svojich spojencov absolvoval americký prezident včera večeru s 11 lídrami regiónu, vrátane premiérov a prezidentov Bulharska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Slovenska, Rumunska, Litvy, Lotyšska či Estónska. Pred odchodom z Washingtonu zároveň telefonoval s gruzínskym prezidentom Michailom Saakašvilim, ktorého uistil o pretrvávajúcej podpore, uvádza Washington Post.

Predstavitelia Bieleho domu sa vyjadrili, že vzťah Washingtonu s Moskvou a s krajinami strednej a východnej Európy by sa nemal vnímať ako hra s nulovým súčtom (zero-sum game).

„Tento náhľad, že ak za nejakých okolností spolupracujeme s Ruskom, je to na úkor našich spojencov, ako napríklad Českej republiky, je absolútne absurdná,“ povedal v Prahe Obamov poradca v oblasti ruských záležitostí Michael McFaul. Český prezident Václav Klaus sa pred večerou vyjadril, že verí uisteniam amerického prezidenta.

„Prezident Obama chce, a preto pozval našich susedov zo strednej a východnej Európy, aby ich presvedčil, že to (nová zmluva) nie je žiadnym signálom, že by Amerika na túto časť sveta zabúdala,“ cituje Klausove slová spravodajský server ČTK České noviny.  

Americký prezident odchádza z Prahy v piatok (9. apríla), pričom už niekoľko dní nato, v dňoch 12. až 13. aprĺia bude vo Washingtone hostiť na svojom summite o jadrovej bezpečnosti viac ako 40 najvyšších vládnych predstaviteľov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA