Obstojí Slovensko v ESVČ?

Ak voči európskej diplomatickej službe nebude panovať dôvera, zlyhá. Slovensko zároveň zápasí s náročným spôsobom výberu kandidátov na riadiace posty, popri tom sa vraj učí.

V súvislosti s Európskou službou vonkajších činností (ESVČ) stále prebiehajú dva paralelné procesy – interpretácia Lisabonskej zmluvy (LZ)  v zmysle rozsahu činností, ktorý by mala mať služba na starosti a zároveň diskusia o personálnej štruktúre jej obsadenia.

Slovensko v prvom rade podporuje dohodnutý princíp, podľa ktorého má byť 1/3 európskych diplomatov z národných služieb členských krajín (popri personálu z Rady, čo sú ľudia Javiera Solanu a z Komisie, predovšetkým DG Relex.), definoval základné východisko František Ružička, generálny riaditeľ Sekcie európskych záležitostí Ministerstva zahraničných vecí SR.

V rámci diskusie „Čo prinesie Ashtonovej diplomatická služba“ organizovanej Zastúpením EK na Slovensku a Slovenskou atlantickou komisiou popri veľvyslancovi vystúpili vedúca Zastúpenia EK Andrea Elscheková-Matisová a vedúci programu Európske štúdiá SFPA Vladimír Bilčík.

Slovensko má čo ponúknuť

Predovšetkým „nové“  členské krajiny dali v procese tvorby ESVČ najavo, že im bude záležať na teritoriálnej rovnováha pôvodu pracovníkov služby. Veľvyslanec Ružička, si myslí, že Slovensko by malo ponúkať expertízu tam, kde vieme dodať pridanú hodnotu a svojich diplomatov ponúkať predovšetkým na miesta ako je Balkán alebo Stredná Ázia, prípadne do medzinárodných organizácií a pre oblasť odzbrojovania.

Výber vhodných kandidátov opísal ako „enormne komplikovaný proces“, ktorý vyžaduje znalosť odbornú, jazykovú a v neposlednom rade manažérske schopnosti. Iný je výberový proces pre riadiace posty, iný pre stredný manažment a iný pre referentov, dodáva.

„Ako skupina kandidátov zo Strednej Európy zatiaľ nie sme veľmi úspešní“, hovorí. Príčinu vidí aj v obrovskej konkurencii. Je však presvedčený, že Slovensko má čo ponúknuť.

Prečo je to ťažké: V Kyjeve podmienkou francúzština nie ruština

Kritériami na výber pracovníkov sú prax, expertíza, manažérske schopnosti a schopnosť formulovať strategickú víziu, vyratúva Ružička.

„Nie sme spokojní s priebehom výberu“, hovorí veľvyslanec. „Je otázne, či je nevyhnutné mať francúzštinu na úrovni C1 v Kyjeve, ak kandidát pri tom nevie ani slovo po rusky, nehovoriac o ukrajinštine.“

Napríklad na Balkáne je podľa veľvyslanca Ružičku lepšie ak kandidát ovláda miestne jazyky hoc aj nevie po francúzsky. „Francúzština je dôležitá, ale neviem prečo by mala byť viac ako Ruština“, špeciálne v nefrankofónnych krajinách. Podmienkou pre uchádzačov sú aj znalosti procesov v EÚ, doplnila Andrea Elsheková-Matisová.

Ak sa v nejakej krajine zíde z celej Európy 10 diplomatov, ktorí sú ďaleko od domova, pochádzajú z iných kultúrnych a náboženských prostredí. Slovák, ktorý by ich mal teoreticky riadiť musí vedieť ako manažovať takýto kolektív, musí vedieť akceptovať inakosti, približuje ďalšie požiadavky veľvyslanec.

„Na pohovore sa odpovedá na otázky typu: Ako si predstavujete vzťahy EÚ a Toga v roku 2014? Máte na to tri minúty, musíte to povedať v štyroch bodoch“.

Diplomati z členských štátov v ESVČ nebudú prijímať inštrukcie zo svojich ministerstiev, hovorí Elscheková-Matisová. Budú však rovnoprávni s diplomatmi z Komisie aj z Rady. Približne o 10 mesiacov  by sa mala celá služba nasťahovať do novej budovy na Bruselskom Schumanovom námestí.

Ako sa rodí ESVČ

Lisabonská zmluva vytvorením ESVČ reagovala na „isté limity predlisabonského obdobia“ a kritiku zahraničného vystupovania Únie, hovorí  Andrea Elscheková-Matisová, vedúca Zastúpenia Európskej komisie. Zároveň sa ale LZ o novej službe zmieňuje len v náznakoch, v jedinom článku, ktorý dáva právny základ. „Ešte sme len v štádiu zavádzania služby do života, zatiaľ nie je čo hodnotiť“.

Európsky parlament ako veľký víťaz LZ zvádza veľké boje s inštitúciami aj v oblastiach, na ktoré nemá kompetencie a vie si presadiť svoje veci“, komentuje medzi-inštitucionálny boj pri vzniku služby Elscheková-Matisová

Vznik ESVČ ako útvaru sui genereis si okrem zmeny  rozpočtu na rok 2010 vyžiadal aj zmenu služobného poriadku európskych inštitúcií pre inkorporáciu diplomatov z členských štátov, vysvetľuje šéfka EK na Slovensku. V oboch oblastiach má EP spolurozhodovacie právomoci. Oba procesy sa uzavreli 25. októbra.

Kto rozhoduje?

Európa klesá, čo sa týka počtu obyvateľov voči ostatnej svetovej populácii, podobne aj pri číslach HDP. Preto sa treba podľa vedúcej Zastúpenia EK „zorganizovať, aby nás bolo lepšie počuť“. Zdôrazňuje, že ESVČ je služba, nie útvar, ktorý bude rozhodovať. „Rozhodnutia prijímajú členské štáty, na tom sa nič nezmenilo“. Spolu bude mať EÚ vo svete 136 delegácií.

Geografická vyváženosť pracovníkov a obavy malých krajín, boli podľa nej ošetrené. Catherine Ashtonová sa v počiatkoch vyjadrila, že jej absolútnou prioritou je kompetentnosť, vyváženosť až v druhom rade. Neskôr ale prisľúbila, že každý rok urobí prehľad o zastúpení členských štátov v zahraničnej službe EÚ a pri výraznej poddimenzovanosti niektorej z krajín budú prijaté opatrenia.

Podľa Vladimíra Bilčíka má ESVČ potenciál na efektívnejšiu koordináciu, ak budeme mať spoločnú politiku. Pripomína, že Ashtonová a jej spolupracovníci budú mať formálnu a neformálnu právomoc iniciovať a zadávať agendu. „Členské štáty nie sú jediné v kresle vodiča“.

Dôvera je kľúč

Podmienkou úspechu podľa Bilčíka je, aby sa  členské štáty so službou stotožnili. Krajiny V4 natvrdo nediplomaticky povedali, že sa im nepáči spôsob, akým sa začína vytvárať služba a že ak sa nič nezmení, tak si paralelne budeme robiť zahraničnopolitické veci. Varuje pred možným stretom medzi tým, čo je už etablované v Komisii a Rade a novými štátmi, ktoré tam ešte nie sú stále v štruktúrach celkom usadené. Dôvera musí byť aj medzi európskymi a národnými diplomatmi.

Pridaná hodnota

Výhodou služby je, zhodli sa speakri, že posilňuje diplomatické kapacity Únie popri existujúcich vojenských a ekonomických. Veľvyslanec Ružička si myslí, že hlavnou pridanou hodnotou pre občana, ktorú reálne pocíti, bude servis v prípade pobytu v zahraničí, asistencia európskych zastupiteľských orgánov pri problémoch.  

Zabezpečiť by ESVČ mala rešpekt a prestíž EÚ medzi partnermi v medzinárodných organizáciách. Udalosti ako bolo tsunami v juhovýchodnej Ázii alebo zemetrasenie na Haiti ukázali neschopnosť EÚ reagovať a EÚ pri nich zmeškala príležitosť dokázať, že je globálny hráč. Ak bude ESVČ efektívne fungovať, posilní krízový manažment, efektivitu pomoci a logistickú podporu záchranným tímom vysielaným z členských krajín.

Problémom služby je celkový politický kontext jej vzniku, kedy je problematické hovoriť o jasných zahranično-politických prioritách, zamýšľa sa Vladimír Bilčík. „Je tu kríza, otázky nad ďalším fungovaním eura, otázky renegociácie pravidiel. Konsenzus nachádzame v menej oblastiach ako možno v minulosti.“

Slovenským záujmom je, aby bola európska zahraničná politika spoločná, pretože naše vlastné kapacity sú obmedzené. Pridanú hodnotu nám prinesie predovšetkým tam, kde kapacity nemáme vôbec a nikdy ich mať nebudeme. „Je to pre Slovensko nadstavba“, hovorí Bilčík.

Európsky parlament – nechcený hráč?

„Nie som fanúšikom EP ako takého, v otázkach ktoré idú nad rámec tradičnej komunitárnej metódy“, hovorí Bilčík.  V SZBP si EP našiel „skulinky“, cez ktoré má dosah na rozpočet a personálne politiky. „Mne sa tento spôsob absolútne nepáči, pretože to viedlo k tomu, že  ESVČ sa ešte pred tým, než začala existovať bola poznačená zásadným nedostatkom dôvery v to, že sa členské štáty dokážu dohodnúť ne jej fungovaní“, konštatuje analytik SFPA.

Elscheková-Matisová hovorí, že sama EK si musela uvedomiť, že prerozdelenie síl je iné ako pred LZ a takpovediac sa prebudila do  novej situácie, že „v princípe nemožno vynechať Parlament z ničoho“. EK si musela zvyknúť, že taký istý vzťah ako má so Sekretariátom Rady musí mať s EP.

Jedným z najväčších výdobytkov europoslancov je, že od roku 2013 sa budú môcť o posty v ESVČ  uchádzať ľudia z EP.

Máme inú štartovaciu čiaru

Sme v Únii len šesť rokov, máme inú štartovaciu čiaru, hodnotí veľvyslanec Ružička fakt, že v konkurencii ľudí zo starších členských krajín môžeme pokrivkávať. Toto bola len prvá várka konkurzov, niečo sme sa ako Slovensko naučili“.

V nasledujúcich rokoch bude pre nové členské krajiny vyčlenených v rámci služby 350 miest. Je to ťažké sito, ale „posty sú a budú“, konštatuje Elsheková-Matisová.  

Prípravy na Slovenské predsedníctvo EÚ na budúci rok?

Základnou a vysokou školu je v EÚ Predsedníctvo, „treba si ním prejsť, aby ste pochopili“, myslí si Vladimír Bilčík. Poľsko bude mať podľa neho jedno z najlepších Predsedníctiev. V spolupráci s  College of Europe školia ľudí len za účelom jeho hladkého zvládnutia. Budúci rok by sa podľa Bilčíka mali začať  prípravy na Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ v roku 2016, inak podľa neho nemáme šancu na úspech.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA