Oslabený Obama: vrhne sa na zahraničnú agendu?

Po tom, čo dali americkí voliči Barackovi Obamovi vo voľbách do Kongresu najavo, že nesúhlasia s jeho domácou politikou, by sa prezident mohol ešte viac upriamiť na zahraničnú agendu, uvádza analýza agentúry Reuters.

Obama bude teraz čeliť tlaku zaujať agresívnejší postoj pri presadzovaní americkej zahraničnej politiky, vrátane využívania väčšieho počtu vojakov v Afganistane, či ich dlhšie zotrvanie v krajine po tom, čo si republikáni výrazne polepšili v Kongrese a budú tak americkému prezidentovi môcť skomplikovať prijatie viacerých rozhodnutí.

Zahraničná politika je však oblasť, kde má Obama relatívne voľnú ruku. Očakáva sa preto, že práve pomocou tejto oblasti sa pokúsi si získať späť stratenú popularitu. Dnes (5. november) sa pritom začína jeho turné po Ázii.

Odborníci Obamovu situáciu prirovnávajú k tej, ktorej čelil bývalý americký prezident Bill Clinton po tom, čo demokrati v roku 1994 zaznamenali ťažké straty. V tom čase však hospodárstvo Spojených štátov nebolo v recesii a navyše Obama sa nemôže spoliehať na žiadne ľahké víťazstvá v oblasti zahraničnej politiky. „Nečaká naňho žiadne nízko visiace ovocie,“ ktoré by bolo možné odtrhnúť, uviedol analytik z parížskeho think- tanku International Council on Foreign Relations Thomas Klau a dodal: „Afganistan ostáva veľmi ťažký, najmä doma. Ani Irán, či konflikt na Blízkom východe alebo Pakistan, či ďalšie geografické miesta nenaznačujú, že väčšie a trvalejšie nasadenie zo strany Obamu by mu z krátkodobého hľadiska prinieslo prelom alebo zisky.“

Obsahový partner EurActiv-u, spravodajská spoločnosť Stratfot sa vyjadrila, že Spojené štáty ostávajú svetovou veľmocou a prezident, ktorý je doma slabý nie je automaticky slabý v zahraničí. „V skutočnosti, prezidentovi často nezostáva iná možnosť ako zahraničná politika,“ uvádza.

Aké možnosti má Obama?

Nie je jasné, na ktorú oblasť sa Obama rozhodne sústrediť, ale tlaku zaujať tvrdšie čelí takmer vo všetkých oblastiach. Hovorca afganského prezidenta Hamida Karzaja povedal, že vzťahy s Washingtonom budú pokračovať bez ohľadu na výsledok volieb rovnako a rovnako aj hovorca Talibanu Zabihullah Mujahid povedal, že to nič nemení na ich úmysle bojovať až do okamihu kým krajinu neopustí posledný príslušník zahraničných vojenských síl.

Afganský analytik, ktorý študoval v Spojených štátoch Daoud Sultanzoy povedal, že Obama by sa mohol prehodnotiť stratégiu bojov v Afganistane, kde sú jednotky NATO vyčerpané bojmi s Talibanom. „Obama bude musieť ustúpiť od niektorých svojich stratégií, využiť niektoré hodnoty Republikánov a v podstate po nich siahnuť kvôli dosiahnutiu obojstrannej dohody,“ povedal a dodal: „Republikáni chcú použiť viac sily, chcú dlhšie zotrvanie vojsk a intenzívnejšie strety s terorizmom.“

Ďalší analytik uviedol, že republikáni by tiež mohli tlačiť na revíziu politiky voči Pakistanu. Tamojší politický analytik Hasan Askari Rizivi priamo povedal, že pakistanská vláda môže čeliť novému tlaku, aby sa snažila o silnejšie potlačenie afganských militantov na svojich hraniciach. Tí často Pakistan využívajú ako nárazníkové pásmo na svoj boj proti jednotkám NATO. „Budú viac spochybňovať pôsobenie vlády, cezhraničný pohyb a pýtať sa prečo sa situácia v Afganistane nezlepšuje,“ povedal.

Pakistanský generál vo výslužbe a analytik Talat Masood dodal: „Jediné, čoho sa obávam je, že republikáni majú oveľa agresívnejšiu zahraničnú a obrannú politiku, čo sa ukázalo už za čias Busha,“ a doplnil: „Očakávania od Pakistanu sa zvýšia a čakám, že na krajinu budú vyššie požiadavky, aby zaujali tvrdšie stanovisko voči militantom, a bude tu väčšia kontrola.“

Východný hlavybôl

Republikáni by sa tiež mohli pokúsiť o to, aby sa na stôl dostala aj severokórejská agenda a pokus krajiny o výrobu jadrových zbraní. „Ak nič iné, Severná Kórea by to mohla mať ťažké pri snahe dostať sa späť za rokovací stôl pri silnejšom zastúpení republikánov v Kongrese,“ povedal Paik Hak- soon z juhokórejského inštitútu Sejong.

Hlavybôl na Obamu číha aj na Blízkom východe. Bývalý izraelský diplomat Yoram Ettinger povedal, že výsledok volieb posilnil pro- izraelské živly vo Washingtone. „To okamžite obmedzí manévrovateľnosť prezidenta, ktorý je vo všeobecnosti celkom kritický a negatívne naladený voči Izraelu a podľa môjho názoru ho to donúti znížiť tlak na Izrael,“ uviedol.

Jednou z krajín, kde by však bolo možné dospieť k určitému otepleniu je Čína, lebo výsledkom volieb bude aj pro- podnikateľsky naladený Kongres. Demokrati naopak počas kampane Čínu obviňovali z toho, že im odmietnutím zhodnotiť svoju menu a favorizovaním svojich štátnych spoločností berú pracovné miesta.

V Európe by zasa nárast moci republikánov mohol zvýšiť názorovú nezhodu s americkou vládou v otázkach finančnej regulácie, klimatických zmien a niektorých aspektov zahraničnej politiky. Šéf výboru pre zahraničné vzťahy dolnej snemovne nemeckého parlamentu Ruprecht Polenz sa vyjadril, že nový pomer síl v Kongrese môže sťažiť rafitikáciu dohody o odzbrojení s Ruskom zo strany Spojených štátov a Washington sa podľa neho bude sústrediť viac na seba. „Vo všeobecnosti to pre svet nie je dobrá vec. Žiaden veľký medzinárodný konflikt sa nemôže vyriešiť bez Spojených štátov. Takže Európa sa musí pripraviť na to, že sa bude musieť odvážnejšie zapájať,“ dodal na záver.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA