Parlament: Na vine je CIA

Európsky parlament v predbežnej správe „Dočasného výboru pre údajné využívanie európskych krajín CIA na transport a nelegálne zadržiavanie osôb“ tvrdí, že CIA bola priamo zodpovedná za nelegálne aktivity v Európe.

 

Pozadie

Správa, schválená 6. júla 2006 na plenárnom zasadnutí Parlamentu v Štrasburgu pomerom hlasov 389 za, 137 proti a 55 absencií, kritizuje zapojenie a spoluprácu určitých členských štátov EÚ do spomínaných aktivít. CIA bola podľa europoslancov

v niektorých prípadoch „priamo zodpovedná za nelegálne zatýkania, únosy a zadržiavania osôb podozrivých z terorizmu na území členských štátov EÚ, čo predstavuje porušenie základných práv vyplývajúcich z platného medzinárodného práva“. Dočasný výbor, poverený prešetrením tejto problematiky koncom roka 2005, bude pokračovať vo svojej činnosti aj nasledujúcich 6 mesiacov.

Otázky

Prijatý text vyjadruje vážne znepokojenie nad využívaním európskeho vzdušného priestoru a letísk americkou tajnou službou. Podľa správy využívala CIA „lietadlá prenajaté od fiktívnych spoločností“, aby sa vyhla zákonným povinnostiam štátneho letectva stanoveným v Chicagskom dohovore, čím umožnila, aby boli osoby podozrivé z terorizmu nezákonne vydané CIA, armáde USA alebo iným krajinám, ktoré pri vypočúvaní často používajú mučenie. Predbežná správa vypracovaná talianskym spravodajcom Giovannim Claudiom Fava (SES) preto vyzýva, aby bol do medzinárodného práva zakotvený „jasný zákaz“ uskutočňovania praktík mimoriadneho vydávania väzňov.

Členským štátom schválený text pripomína, že majú platné záväzky a v prípade ich porušenia a preukázanej účasti na spomínaných aktivitách môže byť voči nim vyvodená zodpovednosť. Podľa rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva majú štáty povinnosť zabrániť porušovaniu ľudských práv na ich území.

Správa považuje za „nepravdepodobné“, žeby niektoré európske vlády nevedeli o činnostiach spojených s mimoriadnym vydávaním väzňov, ku ktorému došlo na ich území a o tom, že sa mohlo uskutočniť „niekoľko stoviek letov cez ich vzdušný priestor bez vedomia bezpečnostných či spravodajských služieb“. Tento predpoklad správa podporila faktom, že vysokí úradníci štátnej správy USA „vždy tvrdili, že konali bez narušenia štátnej suverenity európskych krajín“.

Predkladaný text kritizuje vlády členských krajín EÚ aj za ich spoliehanie sa na tzv. „diplomatické záruky, že nedošlo k mučeniu“, pretože podľa EP sa takéto ubezpečenia rovnajú „tichému uznaniu existencie mučenia“ v tretích krajinách, čo protirečí záväzkom EÚ.

Platnú európsku legislatívu o spoločnom vzdušnom priestore, využívaní a kontrole národného leteckého priestoru a používaní letísk označuje správa za „absolútne nedostačujúcu“ a zdôrazňuje preto potrebu harmonizovať národné právne predpisy v oblasti sledovania komerčných civilných letov.

Europoslanci zároveň poznamenávajú, že berú na vedomie príspevky koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu De Vriesa a vysokého splnomocnenca pre SZBP Javiera Solanu, ktorí vyhlásili, že „si nie sú vedomí žiadneho porušovania vnútroštátneho, európskeho alebo medzinárodného práva zo strany členských štátov spolupracujúcich s CIA“, a ktorí v tejto súvislosti zároveň konštatovali, že právne predpisy EÚ im však ani nedávajú právomoc požadovať od členských štátov príslušné informácie.

Poslanci tiež prijali niektoré pozmeňujúce návrhy skupiny Európskej ľudovej strany (EĽS-ED), v ktorých sa napríklad uvádza, že „práca dočasného výboru doteraz nepriniesla odhalenia ani dôkazy o existencii tajných väzníc v EÚ“, zároveň však dodali, že v nasledujúcich mesiacoch vyvinie výbor v súvislosti s touto otázkou výraznejšie úsilie.

Pozície

Napriek odsúhlaseniu správy bolo mnoho poslancov proti prijatému textu, alebo sa hlasovania zdržalo. Išlo najmä o poslancov zo skupiny EPP-ED a skupiny UEN, ktorým sa nepodarilo presadiť pozmeňujúce návrhy, „zmierňujúce“ ostrosť niektorých vyjadrení voči USA a CIA.

Spravodajca Giovanni Claudio Fava (SES, IT) hneď v úvode svojho príspevku pripomenul, že pri aktivitách CIA boli zneužité ľudské práva prenasledovaných, „ktorí sú možno nepriateľmi, no každopádne sú aj ľudskými bytosťami, a teda majú právo na právneho zástupcu, riadny súdny proces a ľudské zaobchádzanie“. Je podľa neho zrejmé, že na aktivitách CIA sa podieľali viaceré členské krajiny EÚ, čo odsúdil. V súvislosti s prácou Dočasného výboru požiadal o možnosť pokračovať v jeho činnosti do konca jeho oficiálneho mandátu.

Fínska ministerka pre európske záležitosti Paula Lehtomäki za Radu uviedla, že opatrenia na boj proti terorizmu sú dôležité, no EÚ nesmie dovoliť, aby v rámci tohto úsilia dochádzalo k porušovaniu ľudských práv.

Podľa eurokomisára pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť Franca Frattiniho musí byť boj proti terorizmu kľúčovým prvkom európskej bezpečnostnej politiky, no rovnako zásadné je podľa neho aj rešpektovanie ľudských práv. Čo sa týka spolupráce členských štátov na objasňovaní údajných aktivít CIA, uviedol, že už v minulosti pripomínal a bude aj naďalej pripomínať vládam členských štátov, „aby dôsledne spolupracovali s Dočasnými výborom EP aj s Radou Európy“ na ich prešetrení. Vlády členských krajín by podľa neho mali brať ohľad na zistenia publikované v správe a dôkladne sa nimi zaoberať. Potrebné je podľa neho tiež dospieť k jednotnej európskej definícii „štátnych letov“ a k vymedzeniu pravidiel pre uskutočňovanie všetkých nekomerčných letov.

Hovorca Skupiny EĽS-ED pre dočasný vyšetrovací výbor, taliansky europoslanec Jas Gawronski v úvode svojho príspevku ironicky poznamenal, že „Usáma sa teraz určite teší, pretože namiesto zatýkania teroristov sa v Európe zatýkajú ich prenasledovatelia“. Reagoval tak na dnešné zatknutie predstaviteľa talianskej tajnej služby Marca Manciniho, ktorý bol zadržaný v rámci vyšetrovania únosu egyptského duchovného. V roku 2003 sa ho v Miláne zmocnili agenti americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA), pričom Mancini je obvinený z účasti na únose. Návrh správy, o ktorej bude plénum hlasovať, označil za „tendenčný“ a „vyhovujúci ľavičiarom, a nie zodpovedajúci reálnym dôkazom“. Spojené štáty podľa neho síce urobili pri svojich konaniach chyby, no „jedine preto, že oni aspoň čosi robia“. Ako na záver dodal, „ak EP teraz môže o tejto téme diskutovať, tak je to jedine zásluhou amerických médií a Kongresu, a nie vďaka zisteniam Parlamentu“.

Hovorca Socialistov pre túto otázku, nemecký sociálny demokrat Wolfgang Kreissl-Dörfler zdôraznil, že nikto v ich frakcii nie je proti spoločnému boju s medzinárodným terorizmom. Tento boj sa ale podľa neho dá viesť jedine v súlade s právnym štátom. „Účel nesvätí prostriedky. To nemá nič spoločného s antiamerikanizmom. Toto je naša povinnosť.“

Britka Sarah Ludford  za Skupinu Aliancie liberálov a demokratov za Európu  (ALDE) označila za „neuspokojivé“, že niektoré členské štáty ešte stále nepreviedli do národnej legislatívy opatrenia potrebné na boj proti terorizmu a ďalšie terorizmus dokonca ešte ani nedefinovali.

V mene skupiny Zelených/Európskej slobodnej aliancie vystúpil nemecký poslanec Cem Özdemir. Prevozy podozrivých označil za ilegálne a dodal, že protizákonné bolo väčšinou už ich zadržanie, o únosoch ani nehovoriac. CIA aj niektoré členské krajiny sa podľa neho odvolávajú na Chicagskú dohodu o leteckej doprave neprávom.

Giusto Catania z Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice (GUE/NGL) kritizoval „chybnú stratégiu” preventívnej vojny a obmedzovanie občianskych práv, čo podľa neho terorizmus len posilnilo.

Konrad Szymański v mene Únie za Európu národov (UEN) vyhlásil, že „Európsky parlament sa nachádza v právnom vákuu”, pretože americká strana chápe medzinárodné zmluvy v inom kontexte. O navrhovanom znení správy vyhlásil, že ho rovnako ako celá jeho skupina ani on nepodporí.

Mirosław Mariusz Piotrowski v mene celej Skupiny nezávislosť/demokracia (IND/DEM) označil celú správu za „opakovanie nepodložených mediálnych informácií” a predĺženie mandátu dočasného výboru za „vyhadzovanie peňazí”.

Zo slovenských europoslancov vystúpil Miroslav Mikolášik (EĽS-ED), ktorý uviedol, že vytvorenie dočasného výboru EP na zisťovanie údajných aktivít CIA privítal a „s veľkou chuťou a záujmom” sa do jeho práce osobne zapojil. „Zúčastnil som za drvivej väčšiny doterajších zasadnutí tohto výboru a so záujmom som si vypočul všetkých pozvaných relevantných hostí”, uviedol a dodal, že cieľom poslancov, ktorí nemajú možnosť vypočúvať svedkov pod prísahou ako na súde, je „získať presvedčivú istotu, či CIA v boji proti terorizmu skutočne používala nezákonné postupy”.

Kľúčovým by podľa neho mal byť dôkaz, či boli zadržaní pri vypočúvaní mučení a premiestňovaní do tretích krajín proti svojej vôli. Svedkovia však podľa Miroslava Mikolášika „vypovedali nepresvedčivo, niekedy dokonca ani nie priamo, a niekedy dokonca viac hovoril advokát. Britský diplomat vykazoval skôr známky zle skrývanej zlosti na britskú vládu, že ho prepustila z diplomatických služieb a ani senátor Marty ma nepresvedčil. Jeho odpovede boli na úrovni novinových správ, ktoré okrem podozrení nedokázali nič záväzne preukázať. Myslím, že až opovážlivo osočoval vládu Poľska, hoci vláda tejto krajiny opakovane nepotvrdila existenciu zadržiavacích táborov na svojom území”.

Ako dodal, jeho ako poslanca zaujíma „v prvom rade dimenzia ľudských práv a spravodlivosti”, a preto chcel vedieť, či sa nezákonné zariadenie nachádzalo aj na území Slovenska. „Veľmi ma potešilo, keď mi najvyššie miesta pri poslaneckom prieskume na Slovensku potvrdili, že ani tajné lety CIA ani tábory na nezákonné zadržiavanie podozrivých z teroristických akcii neboli a ani nie sú na území Slovenskej republik”.

V skupine Európskej ľudovej strany (EĽS-ED) sa podľa jeho slov „kriticky posudzuje prístup spravodajcu, ktorý by rád videl za podozreniami hotové dôkazy. Nemožno sa zbaviť dojmu, že pri práci výboru si najmä ľavicoví poslanci zamenili hľadanie preukázateľnej pravdy s osočovaním USA, tohto hlavého aktéra v boji proti terorizmu”. V prípade, že ľavica neprijme realistické pozmeňujúce návrhy EĽS-ED, ktoré podľa Mikolášika „zásadným spôsobom robia službu pravde”, nebude môcť “takúto tendenčnú správu socialistu Favu podporiť”.

Nasledujúce kroky

  • Podľa dočasného výboru je potrebné pokračovať v práci počas zostávajúcej doby 12-mesačného parlamentného mandátu a rozšíriť prešetrovanie na udalosti a krajiny, ktoré zatiaľ neboli v tomto uznesení výslovne uvedené.
  • január/február 2007: predpokladané vypracovanie záverečnej správy
  • Dovtedy chcú poslanci okrem iného pozvať na vypočutie generálneho tajomníka NATO, aby im vysvetlil možné zapojenie jednotiek SFOR a KFOR do nezákonného zatýkania, vydávania a zadržiavania osôb podozrivých z terorizmu.

REKLAMA

REKLAMA