Pokus EÚ vyslať jasný signál ku kríze na Blízkom východe

Ministri EÚ sa zapojili do vnútornej vojny slov v snahe zjednotiť svoj hlas v súvislosti s krízou v Libanone.

fínsko, predsedníctvo
fínsko, predsedníctvo

 

Krátka správa

Na mimoriadnom stretnutí Rady EÚ pre vonkajšie záležitosti, zvolanom na 1. augusta do Bruselu, diskutovali ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ o množstve problémov spojených s vojnou v Libanone.

Izrael síce súhlasil, že na 48 hodín zastaví bombardovanie Libanonu, no neprisľúbil konečné ukončenie útokov. To bola prvá prekážka, ktorej museli ministri čeliť. Ministri sa nevedeli dohodnúť, či majú požadovať „okamžité zastavenie bojov”, alebo vyhlásenie s požiadavkou na zastavenie bojov „čo najskôr” tak, ako sa vyjadrili britský premiér Tony Blair a nemecká kancelárka Angela Merkelová po izraelskom útoku na Kanu v nedeľu 30. júla.

Fínske predsedníctvo 30. júla v súvislosti s tragédiou povedalo, že je „šokované a zdesené” konaním Izraela a smrťou mnohých civilistov.

Fíni si tiež uvedomili, že ministri EÚ môžu mať problém zjednotiť svoje postoje, čo by bolo pre EÚ veľkým zahanbením. Špeciálne stretnutie v Bruseli teda nebolo iniciatívou Fínskeho predsedníctva, ale Predsedníctvo ho zvolalo na nátlak Francúzska a Portugalska.

Ministri na stretnutí prebrali aj ďalšie kroky, ktoré EÚ podnikne pri zaisťovaní bezpečnosti utečencov. EÚ doteraz evakuovala väčšinu svojich občanov. Inou otázkou je ďalšia pomoc, ktorou môže EÚ prispieť. Na programe rokovania bola aj možná účasť EÚ na mierovej misii v oblasti pod partonátom OSN.

EÚ má jedninečnú šancu na použitie „mäkkej sily” v regióne. Otázna je reálna schopnosť EÚ vyslať jednotky na Blízky východ, keďže niektoré členské krajiny sú obmedzené účasťou v iných misiách – Veľká Británia v Iraku a Nemecko, ktoré vyslalo svoje jednotky do Afganistanu, Konga a na Balkán.

Keďže jednotné posolstvo z Bruselu nevyšlo, EÚ sa bude musieť pousilovať, aby nepôsobila schizofrenicky, keď príde na otázku blízkovýchodnej krízy.

REKLAMA

REKLAMA