Poslanci EP majú pochybnosti o misii EÚ v Čade

Poslanci Európskeho parlamentu upozornili na možné problémy v súvislosti s plánovanou misiou EÚ v Čade a Stredoafrickej republike.

Pozadie

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun zverejnil 10. augusta správu vyzývajúcu k vytvoreniu “multidimenzionálnej vojenskej prítomnosti v Čade a Stredoafrickej republike”, ktorá by počas prvých 12 mesiacov mala byť pod patronátom EÚ. Hlavnou úlohou plánovanej vojenskej operácie EÚ bude ochrana približne 400 000 tamojších utečencov. Ľudia v tomto kúte sveta utekajú buď pred bojmi v samotnom Čade alebo pred konfliktom v susednom regióne Sudánu – Darfúre. Jadro misie by mali tvoriť francúzski vojaci.

Francúzi udržiavajú vojenskú prítomnosť v Čade od  roku 1986, kedy na základe obrannej dohody uzavretej medzi vtedajším čadským prezidentom Hissene Habré a francúzskym ministrom obrany Paulom Quilés, reagovali na líbyjskú inváziu. Operácia dostala krycie meno “Epervier” (Krahulec). Čadsko-líbyjský konflikt sa skončil v roku 1988, kedy došlo k opätovnému nadviazaniu diplomatických vzťahov. Francúzsko zredukovalo svoj kontingent na 1 000 vojakov. Po páde Berlínskeho múru záujem Fracúzov o Afriku značne opadol a rozhodli sa zostať neutrálni v konflikte medzi prezidentom Habré a jeho generálom Idrissom Débym, súčasným prezidentom krajiny.

Teoreticky mala byť francúzska vojenská prítomnosť ukončená v momente, keď došlo k upokojeniu situácie medzi Čadom a Lýbiou. Tá sa však medzičasom ukázala ako strategicky výhodná. Francúzska vojenská prítomnosť sa opäť zvýšila v roku 2006 na pozadí čadsko – sudánskeho konfliktu resp. občianskej vojny v Čade.

Prezident Déby (pôvodne Francúzmi trénovaný pilot helikoptér) sa v odpovedi na vzrastajúcu nestabilitu vyhrážal vyhostením 200 000 sudánskych utečencov a medzinárodnému spoločenstvu odkázal, že nie je schopný garantovať bezpečnosť utečencov ani svojich občanov.

Francúzky minister zahraničia Bernard Kouchner sa dohodol s prezidentom Débym, že vojenskú časť plánovanej misie bude vykonávať EÚ, keďže prezident nebol ochotný súhlasiť misiou pod patronátom OSN. Rada EÚ v júni vyzvala zodpovedné inštitúcie na začatie plánovania takejto misie s ohľadom na možné rozhodnutie o jej vyslaní na jeseň.

Otázky

Otázkou napríklad zaostáva, či do plánovanej misie bude zapojená tzv. severská bojová skupina EÚ pod vedením Švédska. Jej pohotovosť však začína až v prvej polovici roku 2009. Bojové skupiny nie sú plánované na dlhodobú prítomnosť, ktorú si táto misia vyžaduje. Úmysel participovať ma plánovanej misii v strednej Afrike už vyjadrilo BelgickoPoľsko.

Poslanci Európskeho parlamentu upozornili na niekoľko nezodpovedaných otázok o pozadí takejto operácie.

Podľa poslancov EP, okrem iného, hrozí nebezpečenstvo, že by sa vojaci EÚ mohli ocitnúť v prestrelke medzi bojujúcimi čadskými rebelmi a vládnymi vojakmi. Líder čadských rebelov Armine Ben Barka už varoval EÚ, aby jej vojaci zostali v konflikte nestranní, inak môže dôsť k “totálnej vojne” pričom rebeli nebudú váhať útočiť na príslušníkov misie EÚ. Francúzi však už v minulosti podporovali prezidenta Idrissa Débyho v boji proti rebelom práve v rámci operácie Epervier.

EÚ by mala vyslať misiu hneď po skončení obdobia dažďov v krajine. Bývalý vojak a zároveň podpredseda skupiny EEP- ED/EĽS-ED Geoffrey Van Orden spochybnil nasadenie takejto misie a aj motiváciu Francúzska, ktoré sa v strednej Afrike angažuje od roku 1986.

Nie je tiež isté, či čadská vláda bude súhlasiť s misiou OSN, ktorá by mala prebrať úlohy po skončení mandátu misie EÚ (po 12 mesiacoch).

Misia by mala zahŕňať aj dobre pripravený personál v oblasti rodového násilia, ktorý bude radiť vojenskému a civilnému vedeniu misie (podobne ako tomu bolo v prípade misie EUFOR v Demokratickej republike Kongo v roku 2006), keďže ide o konflikt, ktorého bežnou súčasťou je rodové a sexuálne násilie.

Pozície

Socialistická poslankyňa a podpredsedníčka Podvýboru pre bezpečnosť a obranu Ana Gomes: „Táto misia musí mať mandát podľa kapitoly VII Charty OSN a pravidlá angažovania, ktoré umožnia efektívnu ochranu civilistov vrátane preemptívnej akcie. Je dôležité, aby v záujme neutrálnosti  bola misia zložená z príspevkov čo najväčšieho počtu členských štátov a odlíšila sa tak od francúzskej misie “Epervier“.

Člen Výboru pre zahraničné veci EP a podpredseda skupiny EPP-ED Geoffrey Van Orden: “EÚ je príliš ochotná dať svoju nálepku na ďalšiu vojenskú operáciu a Francúzsko sa len teší, že môže rozložiť záťaž svojich záväzkov v strednej Afrike.“ Vzdialenosť tisícky kilometrov od najbližšieho prístavu, nedostatok vody, zlá infraštruktúra, neochota viesť ofenzívne operácie proti rebelom a potreba európskych vojska inde vo svete pod vedením NATO, sú podľa Geoffreyho Van Orden dôvody na to, aby sa misia nerealizovala.

REKLAMA

REKLAMA