Poslanci EP vyzývajú na posilnenie obrannej spolupráce

Počas rastúcej neistoty nabáda Európsky parlament členské štáty, aby preukázali politickú vôľu spolupracovať v oblasti obrany.

V texte, ktorý schválili zahraničný a ústavný výbor europarlamentu, ich poslanci zdôrazňujú, že členské štáty potrebujú prehĺbiť a posilniť obrannú spoluprácu v rámci Lisabonskej zmluvy.

Vonkajšie hrozby

Rastúca agresia Ruska vo východnej Európe spolu s nástupom Donalda Trumpa vytvárajú nejasnosti o budúcnosti NATO a zvyšovania výdavkov na obranu. V Bruseli to vyvolalo politickú debatu o potrebe definovať národné právomoci.

Zbližovanie Washingtonu a Moskvy v zahraničnej politike na štáty Únie navyše vytvára tlak, aby sa z dlhodobého hľadiska zamysleli nad ich plánmi v obrane.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v tejto súvislosti uviedol, že EÚ potrebuje vlastnú armádu. S jej pomocou by Európa v prípade ohrozenia mieru v členskom štáte alebo v susednom štáte Únie mohla spoľahlivejšie zakročiť.

Ochotu európskej exekutívy preukázať väčšiu solidaritu v zahraničnej politike naznačuje aj vyhlásenie hovorkyne Komisie Maje Kocijančičovej o grécko-tureckých vzťahoch, ktoré sa nedávno zhoršili.

„Európska únia varuje Turecko, aby sa voči členskému štátu vyhlo akýmkoľvek zdrojom napätie, vyhrážkam, či činom, ktoré poškodzujú dobré susedské vzťahy a mierové dohody.“ Kocijančičová tým zdôraznila nutnosť rešpektovať suverenitu krajiny v jej výsostných vodách a vzdušnom priestore.

Vylepšovanie obranných agentúr

„Lisabonská zmluva nám v čase vonkajšej hrozby ponúka obrovský potenciál na zlepšenie našej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a efektívnejšie využívanie peňazí daňových poplatníkov,“ vysvetlil spoluspravodajca uznesenia nemecký europoslanec za ľudovcov (EĽS) Michael Gahler.

„Musíme urýchlene zlúčiť samostatné ostrovčeky vojenskej spolupráce a zahájiť stálu štruktúrovanú spoluprácu. Z nášho spoločného európskeho rozpočtu by sme taktiež mali začať s financovať operačné a personálne rozpočty PESCO a Európskej obrannej agentúry,“ dodal.

Na základe ustanovenia lisabonskej zmluvy o stálej štruktúrovanej spolupráci môžu dané členské krajiny posilniť kooperáciu vo vojenských záležitostiach.

Europoslanci sú presvedčení, že Európska obranná agentúra, ktorú vytvorili, aby členským štátom pomáhala so zdokonaľovaním ich obranných spôsobilostí, by sa zo zdrojov EÚ mala financovať osobitne ako európska inštitúcia.

Poslanci európskeho parlamentu taktiež navrhujú, aby sa v jednotlivých národných štátoch do roku 2020 zvýšili výdavky na obranu na úroveň 2 % HDP. Do rozpočtu na spoločnú obranu by to prinieslo 100 miliárd eur.

V uznesení sa píše, že na poli obrannej spôsobilosti musí Únia zvážiť budúce vzťahy s Britániou. Brexit sa totiž stáva realitou. Spojené kráľovstvo však zostáva zďaleka najschopnejším vojenským hráčom v Únii.

Bezpečnejšia Európa

Spravodajca parlamentu pre európsky rozpočet Siegfried Muresan vo štvrtok 9. februára pre EurActiv potvrdil, že budúcoročný rozpočet EÚ by sa súčasne mal zamerať na rast a bezpečnosť.

„Minulý rok sme sa zaviazali začať prípravné akcie v oblasti obranných prieskumov na úrovni EÚ. Myslím tým, že peniaze na obranu by sme na európskej úrovni mali vynaložiť jednorazovo a potom ich rozdeliť medzi členské štáty. Poskytnime ich a prerozdeľme medzi krajiny, veď sme partneri,“ povedal Muresan.

„Obrana predstavuje kľúčovú oblasť pre bezpečnosť Európy. So zdrojmi ktoré máme, sme pripravení urobiť čo treba“, dodal.

„Aby Únia mohla primerane reagovať na bezpečnostné hrozby, ktorým čelíme, musíme posilniť spoluprácu na poli obrany. Plodí ich dlhotrvajúca nestabilita v susedstve EÚ a neistota vzhľadom na záväzky niektorých partnerov Únie voči plánom NATO.“ V návrhu správy ku všeobecným pokynom pre prípravu budúcoročného rozpočtu, ktorý predstavili včera, na to upozornil parlamentný výbor pre rozpočet.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA