„Použite mafiánske majetky na sociálne projekty“

Občianske spoločnosti a europoslanci žiadajú Komisiu, aby navrhla legislatívu, ktorá dovolí aby prostriedky konfiškované kriminálnym organizáciám boli použité na sociálne účely a pomohli zmierniť dôsledky súčasnej hospodárskej krízy.

Pri príležitosti dnešného medzinárodného dňa boja proti korupcii chcú občianske organizácie požiadať Úniu, aby prijala smernicu o súdnej konfiškácii mafiánskych majetkov pre sociálne účely.

Propagátori iniciatívy (Transparency International a sieť organizácií Flare) navrhujú zahrnúť toto opatrenie do Stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ, ktorú Komisia predstavila koncom novembra.

V prípade, že európske inštitúcie toto opatrenie neprijmú, Flare (Medzinárodná sieť občianskych združení pre boj s medzinárodným organizovaným zločinom) plánuje využiť inštitút občianskej iniciatívy, ktorý zaviedla Lisabonská zmluva. Na jej základe môže jeden milión občanov EÚ z významného počtu členských štátov vyzvať Komisiu, aby prišla s novou legislatívou v oblasti, v ktorej to občania požadujú.

V máji 2009 Európsky parlament prijal rezolúciu o vývoji v oblasti trestného súdnictva, ktorá tiež explicitne požadovala prijať právny nástroj na „konfiškáciu hmotného a nehmotného majetku organizáciám medzinárodného zločinu a jeho použitie pre sociálne účely.“

Niektorí europoslanci preto túto občiansku iniciatívu podporujú.

Komisárka pre vnútorné záležitosti Cecilia Malmström pri príležitosti dnešného dňa vydala len krátke prehlásenie o boji proti korupcii.

Inšpirácia z Talianska

Úspešným príkladom redistribúcie zabaveného majetku je Taliansko. Od roku 1996 môžu tamojšie súdy ľahšie konfiškovať majetok mafiánov a prednostne ho opätovne použiť v sociálnej oblasti. Podľa údajov Flare bolo do októbra 2010 asi 360 zabavených prostriedkov zločineckých organizácií použitých na hospodársku podporu miestnych komunít.

Vágna a príliš ambiciózna stratégia vnútornej bezpečnosti?

Program priorít v oblasti spravodlivosti na roky 2005-2010, tzv. Haagsky program, uviedol sociálne použitie majetku zločincov ako jeden z kľúčových nástrojov. Napriek jasnej formulácii nebolo toto opatrenie nikdy použité.

Štokholmský program, prijatý v roku 2010, už používa v dotyčnej otázke menej explicitný jazyk. Stratégia, ktorá je ambiciózna vo svojich cieľoch boja s organizovaným zločinom, vyzýva členské štáty a Komisiu, aby po zabavení majetku zločincov „uvažovali, vždy keď je to možné, jeho použitie kdekoľvek v Únii.“

Dokument predpovedá, že v priebehu roku 2011 Komisia navrhne legislatívu zameranú na zabavenie majetku zločincov, vrátane tzv. rozšírenej konfiškácie (tj. i majetkov, ktoré nie sú priamo spojené so súdnym konaním daného prípadu.

Počas predstavenia programu komisárka pre vnútorne záležitosti Cecilia Malmström deklarovala úmysel posunúť legislatívne návrhy ešte ďalej a zaviesť „konfiškácie tretej strane“ (zabavenie majetku, ktorý vyšetrovaná alebo odsúdená osoba previedla na tretiu stranu) a vzájomné uznávanie príkazov o zabavení, ktoré boli vydané ešte počas vyšetrovania osoby a pred platnosťou rozsudku v konaní.

V dokumente sa tiež len nejasne hovorí o ochrane skonfiškovaných majetkov pred ich opätovným získaním skupinami organizovaného zločinu. V roku 2013 mieni Komisia pripraviť „pokyny najlepšej praxe.“

Justičné orgány členských štátov nespolupracujú

Členské štáty sa stále zdráhajú zavádzať pravidlá, ktoré umožňujú cezhraničné konfiškácie ziskov z trestnej činnosti. Zo správy Komisie vydanej v auguste vyplynulo, že do februára 2010 zaviedlo tieto pravidlá len 13 z 27 členov EÚ, ho hoci konečným termínom na zavedenie opatrení bol november 2008.

Sedem krajín informovalo Komisiu, že legislatívny proces ešte nie je ukončený a ďalších sedem krajín, vrátane Slovenska, nepodalo žiadne informácie. Holandské orgány od uplatňovania pravidiel predložili svojim partnerom v EÚ už vyše 120 príkazov na zabavenie majetku v celkovej hodnote asi 20 miliónov eur.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA