Povolebné transatlantické témy: Rusko, Afganistan, energetika

Hoci má republikán John McCain viac skúseností so zahraničnou politikou, predpokladá sa, že európske politiky by na medzinárodnej scéne mohol podporiť skôr demokrat Barack Obama. Analytici očakávajú, že nový americký prezident bude s EÚ riešiť predovšetkým bezpečnostnú situáciu v Afganistane a hľadať spoločnú odpoveď voči Rusku, ktorá môže mať dopad aj na energetickú bezpečnosť EÚ.

Barack Obama sa môže pre NATO stať „naozaj transformačným faktorom, ktorým by McCain jednoducho nemohol byť,“ tvrdí pre EurActiv Daniel Korski z Európskej rady pre zahraničné vzťahy a niekdajší poradca amerického Ministerstva zahraničia. Dodáva, že Obama ako „new kid on the block“ môže „meniť hudobnú náladu“ a viac zaangažovať Európanov do medzinárodnej politiky. Podľa neho by demokratický kandidát, hoci s menšími skúsenosťami v zahraničnej politike, venoval viac pozornosti transatlantickým vzťahom, než súčasná Bushova administratíva. Za ostatné 4 roky sa sila puta západných demokracií oslabila na minimum, myslí si.

McCain je v zahraničnej politike skúsenejší

To, že Európania si v Bielom dome viac žiadajú vidieť Obamu, vyplýva z „hladu po zmene,“ povedal pre EurActiv John Glenn z Marshallovho fondu (GMF). Súčasne však dodal, že McCain má viac skúseností s európkymi otázkami a preto je objektívne vhodnejším partnerom. Zatiaľ čo Obama je v Senáte kratšie, než jedno volebné obdobie, 74-ročný republikán a veterán vojny vo Vietname sa ako senátor venuje zahraničnej politike približne 40 rokov.

McCaina by volilo za prezidenta 47% Američanov, no len 36% Európanov, konštatuje nedávny prieskum verejnej mienky Harris Interactive. Ako hlavný dôvod pre výber McCaina najviac respondentov uviedlo väčšie skúsenosti so zahraničnou politikou, resp. Obamovu neskúsenosť. Na druhej strane, McCainovi kritici poukazujú na skutočnosť, že ako predseda Podvýboru Senátu pre európske záležitosti nezorganizoval ani jedno vypočutie európskeho lídra a pokladajú to za prejav nezáujmu o európske otázky.

Nová administratíva USA bude viac spolupracovať

Nech bude zvolený za prezidenta ktorýkoľvek z kandidátov, bude „pokračovať v návrate Ameriky k multilateralizmu,“ domnieva sa Korski. Okrem iného to bude znamenať posilňovanie väzieb v rámci NATO, ktoré prechádzajú po americkej invázie do Iraku najtemnejším obdobím. Obaja kandidáti budú pravdepodobne klásť väčší dôraz na to, aby Európa a USA rovnomernejšie zdieľali vojenské bremeno v aliančných operáciách, najmä pokiaľ pôjde o otázku vyslania ďalších jednotiek do Afganistanu. Korski dodáva, že Európe sa bude takáto požiadavka ťažšie odmietať, pokiaľ bude vyslovená Barackom Obamom. McCain má v tomto smere istú nevýhodu, ktorou je spojitosť so zahraničnou politikou odchádzajúcej Bushovej administratívy a jeho podpora pre intervenciu USA v Iraku, dopĺňa Glenn.

Ako ďalej v Afganistane?

Vojenská operácia v Afganistane zostane aj v budúcnosti v centre diskusií a politík, ktoré sa spájajú s NATO, zhodujú sa Korski a Glenn. Existujú vážne obavy, že práve táto ázijská krajina sa môže stať tzv. zlyhávajúcim štátom.

„Obaja kandidáti sa pravdepodobne zhodnú, že Afganistan bude skutočnou skúškou pre budúcnosť NATO a myslím si, že obaja kandidáti sa pravdepodobne obrátia na Európanov a povedia, že od Európy potrebujú viac,“ hovorí Glenn. Dodáva: „Myslím si, že senátor McCain by sa mohol zamerať viac na vojenský aspekt toho, čím môžu Európania prispieť. Myslím si ale, že obaja kandidáti rozoznávajú, že dnes nie je potrebná výlučne vojenská alebo hospodárska [pomoc], ale kombinácia oboch. Myslím si, že toto bude skutočnou výzvou, ako môže EÚ prispieť svojou expertízou.“

Akokoľvek, dnes je situácia taká, že európske krajiny odmietajú vysielať do afganských regiónov dodatočné vojenské jednotky a ak ich vysielajú, väčšina z nich sa zdráha odveliť ich do najnebezpečnejších oblastí. Napriek tomu však existuje niekoľko príkladov intenzívnej spolupráce s USA. Napríklad nemecké špeciálne zložky boli prevelené do Afganistanu s tým, aby spolupracovali s americkými príslušníkmi na likvidácii teroristov zo siete Al-Kaída.

Oteplenie vo vzťahu EÚ a Ruska? Za McCaina pravdepodobne nie

Postoj a politika voči Rusku, ktorého zahraničná politika sa stáva čoraz asertívnejšou, bude s vysokou pravdepodobnosťou ďalšou z dominantných otázok v transatlantických diskusiách, najmä v prípade, ak bude za šéfa Bieleho domu zvolený John McCain. Republikán v minulosti vyhlásil, že keď sa pozrel do očí Vladimíra Putina, nevidel v nich dušu, ale tri písmená: KGB. Viackrát vyzval na medzinárodnú izoláciu Moskvy, ako i na vylúčenie Kremľa z medzinárodných fór, akým je napríklad aj skupina G8. V auguste 2008 vyhlásil: „Dnes sme všetci Gruzíncami.“

Barack Obama sa na druhej strane snaží vyhýbať sa vo svojich vyhláseniach a prejavoch  konfrontačnému tónu. Zastáva názor, že niekdajšieho nepriateľa z čias studenej vojny treba úplne integrovať do medzinárodného spoločenstva a nie izolovať ho.

S postojom McCaina voči Rusku sympatizuje takmer polovica Američanov (47%), no iba 38% Európanov si myslí, že treba obmedziť spoluprácu s východným susedom, ktorý je súčasne dominantným dodávateľom energetických surovín do členských krajín EÚ. Nejednotnosť názorov panuje aj medzi európskymi štátmi: severské a východné krajiny sú voči Moskve kritickejšie než napríklad Francúzsko a Nemecko, ktoré sa tradične snažia pestovať s Kremľom užšie vzťahy.

Nový prezident dá zelenú rozšíreniu NATO

Obaja prezidenti podporujú ďalšie rozširovanie NATO a integrovanie bývalých znepriatelených krajín niekdajšej Varšavskej zmluvy do západných vojenských štruktúr.

Veľmi významné bude najmä rozšírenie NATO a Ukrajinu a Gruzínsko. Predpokladá sa však, že prezident Obama by viac zohľadňoval postoj a obavy Ruska, než prezident McCain. USA sa za členstvo oboch krajín v Aliancii vyjadrili už na aprílovom summite v Bukurešti. Taliansko, Francúzsko a Nemecko však v obave o zhoršenie vzťahov s Moskvou pozvánku vetovali. Moskva v minulosti varovala, že snaha Ukrajiny o členstvo v NATO sa podpíše pod zhoršenie vzťahov s Kyjevom, ale aj pod celkovú bezpečnostnú situáciu v Európe.

Čo povie americký prezident na Európsku bezpečnostnú a obrannú politiku?

Viac integrácie v rámci Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP) a posilnenie spoločných civilných a vojenských kapacít patria medzi kľúčové témy Francúzskeho predsedníctva. Takejto snahe by podľa Korskeho viac prospelo zvolenie Baracka Obamu, ktorý vníma EÚ skôr ako jednotného bezpečnostného aktéra. Dodáva, že od McCaina sa dá očakávať skôr bilaterálny prístup a unikátne bezpečnostné vzťahy s každou európskou krajinou zvlášť.

USA sa voči európskej bezpečnostnej identite stavajú dvojako. Od EÚ ako celku žiadajú väčšiu zodpovednosť, pokiaľ ide o počet vojakov v zahraničných operáciách. Na druhej strane, podľa amerických predstáv má kľúčovú rolu v európskej bezpečnostnej architektúre zohrávať aj naďalej NATO a nie EÚ. Do týchto diskusií vstupuje ako zvláštny prvok Veľká Británia, ktorá sa okrem iného tradične pokladá za most medzi USA a kontinentálnou Európou. Korski vysvetľuje: „Spojené kráľovstvo sa nachádza v bizarnej situácii, kedy má najviac proeurópskeho ministra obrany za posledné desaťročie, ale súčasne otvorene eurokritického ministerského predsedu.“

Nasledujúce kroky:

  • 3. november 2008: Neformálne stretnutie ministrov zahraničia EÚ k budúcnosti vzťahov s USA.
  • 4. november 2008: Americké prezidentské voľby.
  • 10. november 2008: Stretnutie európskych ministrov obrany.
  • 14. november 2008: Summit EÚ – Rusko.
  • 20. január 2009: Inaugurácia nového prezidenta USA.
  • Apríl a máj 2009: Oslavy 60. výročia založenia NATO a summit v Štrasburgu.

REKLAMA

REKLAMA