Premiér je pripravený kvóty vetovať

Pondelková šesťhodinová napätá schôdzka ministrov vnútra skončila bez dohody. Situáciu budú možno riešiť lídri na najvyššej politickej úrovni.

Malá skupina štátov vedená Maďarskom, Slovenskom a Českou republikou zablokovala kompromis o prerozdelení 120 000 utečencov z Talianska, Grécka a Maďarska, tak ako to pred dvoma týždňami navrhla Európska komisia.

Podľa slovenského premiéra Roberta Fica má podobný postoj aj RumunskoLotyšsko.

„Nenašli sme dohodu, ktorú sme chceli,“ komentoval eurokomisár zodpovedný za agendu migrácie Dimitris Avramopoulos. „Väčšina členských krajín je pripravená pohnúť sa dopredu, nie však všetky.“

Možnosť vytvorenie stáleho systému relokácie sa na Radu zatiaľ ani nedostala.

Iba pôvodných 40 tisíc

Ministrom sa podarilo formálne dotiahnuť iba skorší politický záväzok (z júnového summitu) relokovať v rámci EÚ 40 000 utečencov. Konkrétne prísľuby členských krajín ohľadne počtov ľudí spolu vygenerovali len  32 256 utečencov.

Zvyšných takmer 8 tisíc si mali opäť len rozdeliť členské štáty. Ako presne sa má vyjasniť do decembra. Slovensko nateraz trvá na tom, že nebude navyšovať číslo 100 utečencov, ktorých je ochotných prijať. Je to najmenej z celej EÚ, s výnimkou Malty. Pôvodne malo podľa prepočtov a kľúča navrhnutého Európskou komisiou a zohľadňujúceho jeho možnosti prijať viac ako 700 ľudí.

Slovenská argumentácia

Dohodu o relokácii ďalších 120 000 utečencov únia nateraz nemá. Slovensku by z tohto počtu teoreticky pripadlo ďalších 1502 utečencov.

Slovensko argumenty proti povinnému prerozdeľovaniu utečencov majú niekoľko smerov. Po prvé, premiér Robert Fico tvrdí, že ide z 90 % o ekonomických migrantov pričom sa odvoláva na spravodajské informácie.

Medzinárodné organizácie zaoberajúce sa migráciou ako aj európske inštitúcie vidia tento pomer inak, špeciálne v skupinách, ktorých by sa relokačná schéma týkala (ľudia zo Sýrie, Eritrei).

Údaje Eurostatu zase hovoria o tom, že v roku 2014 bol v rámci EÚ azyl udelený 45 % žiadateľov.  

Silnou tézou, ktorú vláda používa je obava z kultúrnej odlišnosti. Na tlačovej konferencii po pondelkovom rokovaní premiér Fico vyhlásil sa nechce ocitnúť v situácii, kedy bude na Slovensku 40 alebo 50 tisíc moslimov, ktorí budú chcieť vlastnú cirkev. „Toto chceme?“

Robert Fico v stredu pred novinármi na tlačovej konferencii vyhlásil, že by privítal zvolanie špeciálneho summitu, kde je pripravený povinné kvóty zablokovať aj za cenu, že by v tomto postoji ostal sám. Dodáva, že "kvóty nikdy nikoho nezcharánia" a nič nevyriešia.

Nemecká nevôľa

V reakcii na neschopnosť Rady dosiahnuť dohodu o prerozdeľovaní utečencov citovali médiá nemeckého ministra vnútra Thomasa de Maiziere, ktorý v rozhovore pre nemeckú televíziu ZDF podporil myšlienku, aby Európska únia obmedzila financovanie krajín, ktoré odmietajú zdieľať ťarchu prijatia utečencov v podobne pevných kvót.

Pôvodcom tohto nápadu mal byť podľa nemeckého ministra šéf Európskej komisie Juncker. Komisia následne okamžite poprela, že by o niečom takom uvažovala.

„Toto nie je návrh Európskej komisie, EK ani jej predseda Juncker o takejto možnosti neuvažuje,“ komentoval Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Komisia skôr ako sankcie preferuje podľa jej aktuálneho stanoviska „hľadanie pozitívnych stimulov pre prijatie utečencov“.

„Európske pravidlá o čerpaní eurofondov ani Partnerské dohody s členskými štátmi neumožňujú krátenie fondov EÚ na základe tohto dôvodu. Na to by bola potrebná revízia celého viacročného finančného rámca na roky 2014-2020 a to naozaj nie je možnosť, ktorú by EK bližšie skúmala,“ doplnil Andrej Králik.

Na to, že európska legislatívna neumožňuje podobný krok, sa odvoláva aj premiér Fico.

Európske fondy označil za „podstatu Európskej únie“. „Je to podstata odstraňovania regionálnych rozdielov. Preto považujeme tieto vyhlásenia za mimoriadne nebezpečné a môžu viesť k obrovskej, hlbokej politickej kríze v rámci Európskej únie,“ varoval.

Ku kritike nemeckého ministra sa pridal aj český minister vnútra Milan Chovanec (ČSSD). Podľa Chovanca  je „aktuálne najväčším problémom riešenia migrácie je nekonzistentná politika Nemecka. Ani ukazovanie svalov susedom cez hranice to nezakryje!“ citoval jeho vyjadrenie na Twitteri server Novinky.cz.

Vyjadrenia nemeckého ministra komentovala aj slovenská europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH). „Hovoriť o krátení týchto prostriedkov ako nejakom treste za nesúhlasný postoj v otázke prijímania migrantov znamená spochybniť  víziu Európy, v ktorej majú všetci občania rovnaké príležitosti a práva, bez ohľadu na to, či žijú v Nemecku a Francúzsku, alebo na Slovensku, či v Poľsku.“ Na druhej strane ale dodáva, že Slovensko má kapacity, ktoré môže ponúknuť, pričom zároveň platí, že rodiny utečencov nemôžu prežiť celý život v tábore. Potrebujú prácu, bývanie, vzdelanie.

„Od kompetentnej vlády očakávam konkrétne návrhy a prepočty, čo dokážeme utečencom ponúknuť a koľko to bude stáť,“ upozornila Záborská.

Špeciálny summit?

Ministri vnútra členských krajín Európskej únie by sa mali utečeneckej kríze venovať opäť na ďalšom stretnutí budúci utorok. Oznámilo to luxemburské predsedníctvo EÚ.

Šéfovia rezortov vnútra budú 22. septembra znova rokovať o mechanizme prerozdelenia 120 000 utečencov podľa návrhu Európskej komisie.

Predseda Európskej rady Donald Tusk pred oznámením luxemburského predsedníctva uviedol, že sa do štvrtka tohto týždňa rozhodne, či zvolá mimoriadny summit lídrov EÚ. Zatiaľ o tejto otázke vedie konzultácie s jednotlivými štátmi EÚ.

Okrem Slovenska vidí momentálne potrebu zvolať summit aj Nemecko či Rakúsko. Mal by sa mal uskutočniť už nasledujúci týždeň.

„Sme v situácii, ktorá nie je príliš jednoduchá, a ktorá je jednou z najväčších výziev, ktorú sme mali za uplynulé desaťročia,“ uviedla kancelárka Merkelová na tlačovej konferencii v Berlíne po rokovaniach s rakúskym partnerom Faymannom. „Túto výzvu môžeme vyriešiť, ale iba na spoločnej úrovni,“ dodala.

Faymann vyzval tie krajiny, ktoré odmietajú prerozdelenie migrantov, aby „nestrkali hlavy do piesku“, ale aby pomohli tým, čo sú v núdzi.

Merkelová ďalej odmietla obvinenia z toho, že jej minulotýždňové rozhodnutie otvoriť hranice migrantom prilákalo do Nemecka veľký počet ľudí. „Sú situácie, v ktorých sa jednoducho musíte rozhodnúť. Nemali sme 12 hodín na to, aby sme si to mohli premyslieť a uvidieť, zatiaľ čo ľudia kráčajú smerom k hraniciam.“

„Nezavreli sme hranice. Toto by som chcela zdôrazniť. Nechcem vrátiť toto bremeno do Rakúska,“ obhajovala nedeľňajšie rozhodnutie.

Dohoda o "Hotspots"

Ministri sa v pondelok dohodli aspoň na posilnení finančných aj ľudských zdrojov na ochranu vonkajšej hranice. V Taliansku a Grécku vzniknú tzv. Hotsposts, ktoré posilnia kapacity pri identifikácii a kategorizácii prichádzajúcich ľudí.

EÚ prisľúbila finančnú pomoc agentúre OSN pre utečencov UNHCR, ktorá pomáha prevádzkovať utečenecké tábory v Libanone, Jordánsku, Iraku čo v Turecku. Posilnia sa  sa prebiehajúce operácie agentúry EÚ pre ochranu vonkajších hraníc (Frontex) TRITON 2015, POSEIDON 2015 a operácia EUNAVFOR MED.

EurActiv.sk/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA