Prístup k dokumentom EÚ je problematický

Dôvod, pre ktorý inštitúcie EÚ nemusia zverejniť dokumenty, je podľa Európskeho ombudsmana definovaný veľmi široko, nejasne a využíva sa až príliš často.

Krátka správa

Inštitúcie EÚ, predovšetkým Rada, s veľkou frekvenciou odmieta prístup k svojim dokumentom z dôvodu rizika „vážneho narušenienia rozhodovacieho procesu“, konštatoval európsky ochranca práv pred Výborom EP pre občianske slobody.

Nariadenie EÚ z decembra 2001 umožňuje z vyššie spomínaného dôvodu odmietnuť zverejniť dokument. Najmä Rada tento dôvod často využíva s cieľom udržať niektoré diskusie neverejné.

Európsky ombudsman Nikiforos Diamandouros požaduje, aby nariadenie jasnejšie definovalo, čo znamená formula „vážne ohrozenie rozhodovacieho procesu“. Ako ďalšiu možnosť vidí zavedenie povinnosti pre inštitúcie EÚ, aby svoje dôvody pre nezverejnenie vysvetlili bližšie.

Špecifikovať by sa podľa európskeho ochrancu práv mal aj „prevažujúci verejný záujem na zverejnení“, ktorý umožňuje prístup aj k neverejným dokumentom.  Návrhuje vytvoriť nezávislý vonkajší mechanizmus, ktorý by sa v sporných prípadoch uplatňoval.

Je bežné, že Komisia a Rada zverejňujú svoje konečné pozície a stanoviská. Materiály k internej diskusii vedúcej ku konečnému stanovisku sa však zverejňujú len zriedka. Občania tak nevedia, aké možnosti a vplyvy boli odmietnuté pri tvorbe toho-ktorého opatrenia EÚ.

Neprístupné sú napríklad aj dokumenty z rokovaní medzi EÚ a USA, upozornila medzinárodná nevládna organizácia Statewatch. Problémy majú vraj najmä pri získavaní dokumentov tretích krajín v Rade – ide hlavne o dokumenty USA z rokovaní v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Oragnizácia Statewatch vzniesla u Európskeho ombudsmana od roku 1992 osem úspešných sťažností proti Rade kvôli prístupu k dokumentom EÚ. 

Poslanci Európskeho parlamentu pripravujú vlastnú iniciatívnu správu, ktorá vyzve k revízii súčasných európskych pravidiel o prístupe k dokumentom.

REKLAMA

REKLAMA