Putin chce Euroázijskú úniu od Lisabonu po Vladivostok

Ruský prezident Vladimír Putin absolvoval svoj prvý summit s predstaviteľmi EÚ od znovuzvolenia. Tvrdí, že Rusko a EÚ nepodpíše novú zmluvu, o ktorej rokuje od roku 2008, pokiaľ Brusel nesformalizuje svoj vzťah s tzv. Spoločným hospodárskym priestorom, čo je colná únia medzi Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom.

Ruský prezident pokračuje vo svojej starej rétorike a hovorí, že nestrpí kritiku západu v oblasti ľudských práv a demokracie. Kritike čelí so svojím plánom zvýšiť pokuty za priepustky, ktorých sa dopustia účastníci verejných protestov.

Putin napriek napriek tomu navrhuje EÚ užšiu spoluprácu v ekonomike, avšak „bez ideológie a iných stereotypov“. Dlho sa diskutuje o novej zmluve, ktorá zahrnie štáty celého kontinentu. „Máme dobrú príležitosť zapracovať do tohto dokumentu strategické ciele a vytvoriť dlhodobý plán spolupráce,“ hovorí Putin.

V decembri 2010, podpísalo Rusko, Bielorusko a Kazachstan zmluvu, ktorá vytvorila Spoločný hospodársky priestor. Pred mesiacom vyhlásil Putin v rozhovore pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung, že jeho ambíciou je rozšírenie Spoločného hospodárskeho priestoru od Vladivostoku po Lisabon.

Neskôr rozvinul myšlienku o Euroázijskej únie, ktorá by integrovala priestor krajín, na ktoré má Rusko úzke väzby. Spoločný hospodársky priestor by mohol byť teda len medzikrokom k oživeniu niečoho, čo kedysi predstavoval Sovietsky zväz.  

Jeho podmienkou je však sformalizovanie vzťahu medzi EÚ a Spoločným hospodárskym priestorom. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a predseda Európskej rady Herman Van Rompuy Putinovi vysvetlili, že nemajú mandát na rokovania so Spoločným hospodárskym priestorom.

Pre ruského prezidenta však toto nie je prekážka. „Som presvedčený o tom, že príprava colnej únie, Spoločného hospodárskeho priestoru a v budúcnosti možno Eurázijskej hospodárskej únie, sú plne zlúčiteľné s úlohou posilniť spoluprácu medzi Ruskom a EÚ,“ vyhlásil.

Colná únia s Bieloruskom a Kazachstanom už spôsobila oneskorený vstup Ruska do Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Nie je teda jasné, čo Moskve táto taktika vlastne prináša.

Jana Kobzová z Európskej rady pre zahraničné vzťahy a Tomáš Valášek z Centra pre Európsku reformu píšu v spoločnom komentári, že o spoločnú úniu má záujem len Rusko. EÚ, ako aj NATO sa do ďalšieho rozširovania nehrnú.

Brusel rokuje s Moskvou o novej spoločnej zmluve už od roku 2008, ale najmä posledný rok a pol znamenal len malý posun. EÚ čakala na prijatie Ruska do WTO. Moskva podpísala prístupovú zmluvu v decembri minulého roka, ale technicky by sa plnohodnotným členom mohla stať v lete.

Summit EÚ-Rusko sa mal zaoberať najmä Sýriou. Putin po summite len skonštatoval, že rokovania sa týkali aj tejto témy, ale nič viac k tomu nepovedal.

Členské štáty EÚ dúfajú, že Rusko zatlačí na sýrskeho lídra, aby uvoľnil priestor pre politickú tranzíciu. „Potrebujeme sa uistiť, že Rusko využije všetky dostupné prostriedky, aby presvedčilo Assadov režim zaviesť mierový plán," povedal pred summitom jeden z diplomatov EÚ.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA