Putinovské voľby v Rusku

Víkendové voľby v Rusku priniesli očakávané víťazstvo strany Jednotné Rusko, ktorá bude vládnuť ústavnou väčšinou. Súčasne sa však objavilo mnoho podozrení o volebných nezrovnalostiach. Poukazuje na ne domáca opozícia, ale aj zahraničie.

Putin
https://euractiv.sk

Krátka správa

Putinove Jednotné Rusko získalo predbežne 63,2% odovzdaných hlasov. Konštatovala to ruská Ústredná volebná komisia po sčítaní 85,1% celkových odovzdaných hlasov. Podľa predbežných výsledkov by sa mali do Štátnej dumy dostať ešte tri ďalšie strany: komunisti, ultranacionalisti a „ľavicová“ prokremeľská strana Spravodlivé Rusko. Ostatným siedmim subjektom sa zrejme už nepodarí prekročiť 7-percentný prah zvoliteľnosti.

Kremeľ oslavuje, opozícia obviňuje. Viacerí odporcovia súčasného prezidenta sa nechali počuť, že voľby boli de facto „násilnosťami prekračujúcimi všetky prijateľné normy.“ Hlasní sú najmä komunisti, ktorí sú presvedčení, že voľby zvýhodňovali „priamych pomocníkov a spoločníkov“ kremeľskej moci. Narážali tým na zisk 8,4% Žirinovskeho Liberálno-demokratickej strany a 8% zisk Kremľu lojálneho Spravodlivého Ruska. „Toto nie je parlament, ale vetva Kremľa, vládne oddelenie“, konštatoval Genadij Zjuganov, vodca komunistov. Zároveň dodal, že jeho strana zvažuje podanie oznámenia na Najvyšší súd, ktorý by mal posúdiť volebné výsledky.

Gary Kasparov, legendárny šachista a opozičný politik: „Faktom je, že oni nielen že riadia voľby. Oni znásilňujú demokratický systém.“ Na adresu súčasného prezidenta povedal: „Putin chce vládnuť ako Stalin a žiť ako Abramovič. Ale zákonne sa to nedá.“ (Zdroj: SMEonline) Kasparov sa ako opozičný politik ocitol počas uplynulého týždňa na 5 dní vo väzení. Dôvodom bola účasť na nepovolenom protestnom pochode proti putinovskému potláčaniu opozície.

Ruské voľby prebehli bez výrazného medzinárodného pozorovania. OBSE nedávno rezignovala na snahu vyslať do krajiny pozorovateľskú misiu. Dôvodom bola zjavná neochota Ruska poskytnúť pozorovateľom víza a povolenia. Tamojšie voľby monitorovalo len niekoľko poslancov Parlamentného zhromaždenia OBSE a Rady Európy. Spomedzi domácich pozorovateľských agentúr možno za nezávislú označiť iba Golos. Jej podpredseda Grigorij Mekonajans upozornil na mnoho volebných incidentov: „Nie sú to ojedinelé incidenty. Sťažnosti sú z každého kúta Ruska.

Na adresu ruských volieb sa vzniesla kritika aj zo zahraničia. Napríklad USA vyzvali na preverenie všetkých podozrení, ktoré sa objavili v súvislosti s priebehom volieb. Znepokojená je aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Prekáža jej predovšetkým skutočnosť, že ruské voľby sa konajú bez dostatočného monitoringu OBSE. Na jednej strane uznáva, že Putinova vláda je po hospodárskej stránke pre krajinu prínosom, súčasne však namieta voči tamojšej kultúre politiky. Uviedla: „Závisíme jeden od druhého, to však neznamená, že nemôžeme kritizovať isté témy, ktoré vnímame inak ako ruský prezident.“ (SITA/AFP/SMEonline).

Pomerne kontroverzne vyznieva aj aktivita ruských obchodných spoločností. Kremeľ vyzval na zapojenie sa do volieb všetkých obyvateľov. Mnohé spoločnosti na to zareagovali ponúkaním vecných alebo finančných odmien, výhod a niektoré dokonca aj vyhlásením súťaží o vecné ceny pre tých, ktorí sa zúčastnia volebného aktu.

„Vladimir Putin na jednej strane ekonomicky stabilizoval a posilnil Rusko, na druhej strane však manipuluje s verejnou mienkou a eliminuje iné politické názory“, myslí si Alexander Duleba z Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (TASR, ks, SMEonline).

Šéf Jednotného Ruska, Boris Gryzlov, si z obvinení o podvodoch veľkú hlavu nerobí. Povedal len toľko, že priestupky by nemali „v žiadnom prípade nespochybniť“ finálne výsledky.

Podľa predbežných výsledkov by mal Putin v Dume získať 348 mandátov z celkových 450. Jednotné Rusko tak bude môcť vládnuť nie kvalifikovanou, ale ústavnou väčšinou. V prípade, že by sa Putin rozhodol kandidovať na post prezidenta aj po tretí raz, nemal by mať problém so zmenou ústavy v prospech tohto scenára. Aj napriek tomu, že čoskoro odchádzajúci prezident takýto krok odmieta, faktom je, že zdrvujúce víťazstvo Jednotného Ruska v parlamentných voľbách mu dáva „morálny“ mandát hrať v krajine kľúčovú rolu aj po skončení jeho druhého volebného obdobia. To sa skončí v máji 2008.

Jednotné Rusko zatiaľ nepredstavilo svojho oficiálneho kandidáta, ktorý by sa mal uchádzať o post prezidenta. Jeho nominácia sa očakáva po kongrese strany, ktorý sa uskutoční koncom tohto mesiaca. Aj keby sa Putin naozaj neuchádzal o tretie znovuzvolenie, mnohí pozorovatelia sa domnievajú, že sa bude usilovať udržať si moc ako budúci premiér, či už otvorene, ale prostredníctvom zákulisných ťahov.

REKLAMA

REKLAMA