Rok po pokuse o prevrat v Turecku: 56 tisíc zadržaných

Turci si v sobotu pripomínali výročie pokusu o prevrat. Stav pohotovosti, v ktorom je od vtedy celá krajina, má pokračovať.

Minulý rok, 15. júla podvečer, sa ulice Ankary a Istanbulu začali zapĺňať obrnenými vozidlami, tankami a vojakmi. Len chvíľu po tom, čo vojaci obsadili hlavné križovatky, sa hovorilo o pokuse o vojenský prevrat, s ktorými má krajina bohatú skúsenosť z minulosti.

Vojaci na námestí Taksim v Istanbule, 15. júla 2016. FOTO: Twitter/Sozcu

Vojakom sa pri značnej dezorientácii nepodarilo zvrhnúť ani režim, ani spôsobiť výrazné ochromenie fungovania štátu.

O niekoľko hodín po príchode prvých tankov bolo po prevrate. Vojakov zadržali policajné zložky a na popud samotného prezidenta aj obyvatelia, ktorí vyšli do ulíc.

O život prišlo 249 osôb. Turecko ich dnes považuje za martýrov.

Deň znovuzrodenia

Pokus o prevrat vláda v Ankare považuje za zlomový bod v histórii republiky. Prezident Erdogan 15. júl v jednom zo svojich prejavov nazval dňom „znovuzrodenia tureckého ľudu“.

Podľa toho sa s veľkou vážnosťou pristupuje aj ku všetkým, ktorí mohli mať s pokusmi čokoľvek spoločné.

Vláda dennodenne poskytuje nové a nové materiály, v ktorých tvrdí, že za vojenským prevratom stála rozsiahla a rokmi etablovaná sieť podporovateľov moslimského klerika Fetullaha Gülena. Ten obvinenia odmieta rovnako, ako americká strana, ktorá ho napriek požiadavkám Ankary, zo svojho územia, kde žije v exile, dodnes nevydala.

Europoslankyňa: Našim tichom posilňujeme autoritárstvo v Turecku

12 mesiacov v stave pohotovosti

Päť dní po pokuse o prevrat bol v krajine vyhlásený stav pohotovosti. Ten stále trvá a turecký parlament má práve dnes opäť rozhodovať o jeho predĺžení o tri mesiace.

Núdzový režim umožňuje prezidentovi a vláde obísť pri prijímaní nových zákonov parlament a dáva právomoc úradom podľa potreby obmedzovať alebo pozastavovať práva a slobody obyvateľom

Vďaka tomuto režimu v krajine v súvislosti s pokusom o prevrat za ostatných 12 mesiacov prišlo o prácu vyše 135 tisíc osôb a takmer 56 tisíc bolo zadržaných.

   Najrozsiahlejšie čistky na jeseň

Už začiatkom nového školského roka prišlo o prácu po celej krajine vyše 11,5 tisíc učiteľov, no rozsiahle prepúšťanie a zdržiavanie pokračovalo.

Na jeseň, kedy prebehli najväčšie vlny prepúšťania a zadržiavania osôb, ktoré mali byť zapletené do spolupráce s Gülenovou teroristickou organizáciou, bol zadržaný a neskôr uväznený aj líder druhej najväčšej opozičnej strany v krajine.

Selehattin Demirtaş, ktorého počas parlamentných volieb v krajine médiá označovali za “Obamu Turecka”, je od novembra vo väzení v meste Edirne.

Európsky parlament v rovnakom čase žiadal Komisiu a Európsku radu, aby rokovania s Tureckom o vstupe do EÚ zmrazili.

   Zima plná útokov

Svet počas zimy zasiahla z Turecka najmä správa o zastrelení ruského veľvyslanca v Ankare, Andreya Karlova. Pri otváraní výstavy v tureckom hlavnom meste ho usmrtil mladý turecký policajt, ktorý pripomínal svetu, aby „nezabúdal na Aleppo a Sýriu”. Na mieste ho následne zabili bezpečnostné zložky.

Nový rok privítalo Turecko opäť smutne. Na novoročnej oslave zavraždil terorista takmer 40 osôb. Išlo len o druhý útok v krajine, ku ktorému sa prihlásila teroristická organizácia ISIS.

Horká príchuť Svetového dňa slobody médií

Turecko si v ostatnom roku pohoršilo aj v rebríčku slobody médií, pričom ho Reportéri bez hraníc zaraďujú na 155 miesto zo 180 krajín. Od 15. júla muselo s publikovaním, či vysielaním prestať takmer 150 rôznych druhov médií, pričom bezmála 270 novinárov bolo zadržaných.

Najznámejším a v Európe najsledovanejším prípadom bolo dianie okolo nemeckého občana, Deniza Yücela. Reportér bol uväznený v polovici februára za špionáž a podporu terorizmu. O jeho prepustenie viackrát žiadala aj kancelárka Angela Merkelová.

   Jar v znamení referenda

Jarná diplomatická kríza medzi Tureckom a Holandskom tesne predchádzala ľudovému hlasovaniu v oboch krajinách. V apríli sa však už všetky pohľady sústreďovali na referendum o zmene politického režimu v Turecku.

Tesnou väčšinou si Turci zmeny, navrhované vládou a prezidentom schválili, hoci mnohí, vrátane OBSE výsledky a najmä predreferendovú kampaň v krajine spochybňovali. Z prezidenta sa v roku 2019 stane hlava vlády v novom, prezidentskom tureckom režime.

Výsledky tureckého referenda nepresvedčili ani EÚ

Intenzívne diskutovaným príbehom bola a stále je aj hladovka dvoch učiteľov, ktorí prišli v čase čistiek o prácu.

Profesorka na univerzite Nuriye a učiteľ základnej školy Semih prežívajú na citrónoch, soli a cukrových roztokoch od marca. Zadržaní sú od mája a v hladovke pokračujú. V krajine sa stali ďalším zo symbolov neprávosti pri prepúšťaní zo štátnych štruktúr.

   Leto a ďalšie požiadavky Európskeho parlamentu

Ďalšia vlna európskeho pohoršenia nasledovala v lete. Začiatkom júla bolo počas workshopu zadržaných 10 ľudskoprávnych aktivistov, medzi nimi aj riaditeľka Amnesty International v Turecku. Kroky policajných zložiek odsudzovali mnohé organizácie a krajiny.

EÚ opäť nekonala zbrklo, a tak ako v minulosti, pokračovala v pomalej kritike.

Hoci Európsky parlament veľkou väčšinou prijal správu poslankyne Kati Piriovej, ktorá navrhovala pozastavenie prístupových rokovaní s Tureckom, na vyjadrenie Európskej komisie, a napokon všetkých členov Únie sa zatiaľ len čaká.

Piriová však vidí v spoločné kroky EÚ voči Turecku skepticky: „28 členských štátov spoločne nemôže na Turecko povedať nič,“ uviedla v rozhovore pre EurActiv.sk europoslankyňa.

Oslavy výročia

Spomienka na 15. júl 2016 v Ankare. FOTO: Twitter/AA

Víťazstvo nad silami, ktoré sa pred rokom pokúsili zvrhnúť v krajine režim, sa okolo 15. júla oslavovalo v Turecku intenzívne. Už niekoľko dní sa naprieč krajinou konali spomienkové stretnutia, ktoré vyvrcholili oslavami v sobotu večer.

90 tisíc mešít po celej krajine sa v rovnakom čase po polnoci rozozvučalo, a pred každým telefonátom kdekoľvek v krajine sa v sobotu okolo polnoci ozýval prezidentov hlas, ktorý blahoželal k porážke pučistov.

15. júl je v Turecku po prvýkrát aj sviatkom. FOTO: Twitter/AA

„15. júl ukázal úplne jasne, kto boli skutoční priatelia a spojenci Turecka a kto by ostal v solidarite s demokraciou,“ píše prezident Erdoğan v komentári pre denník Sabah.

Prezident sa davu podporovateľov pred polnocou prihovoril z balkóna parlamentu, ktorý zasiahla pred rokom bomba a poškodila jeho štruktúru.

Potvrdil, že v očiste inštitúcií od osôb, spojených s Gülenom, bude pokračovať aj naďalej.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA