Rok po Schengene je Rakúsko bezpečnejšie

V otvorenom Rakúsku medziročne poklesla kriminalita, hoci nie všetci štatistikám veria. Do niektorých rakúskych prihraničných dedín sa vracia život, stávajú sa predmestím Bratislavy.

Proti rozšíreniu priestoru bez hraničných kontrol bola väčšina obyvateľstva Rakúska, podľa niektorých prieskumov až 60 %. Všeobecne ale vládne presvedčenie, že obavy spojené s otvorením hraníc sa nenaplnili.

K pocitu bezpečia Rakúšanom žijúcim v prihraničí dopomáha okrem polície prítomnosť asi ôsmych stoviek rakúskych vojakov. Tí dohliadajú na poriadok v tejto oblasti, ako hovorí rozkaz, svojou „demonštratívnou prítomnosťou“. Niektorí tvrdia, že to stojí príliš veľa peňazí pri ťažko merateľnom prínose. Za prvý rok vyšiel pocit bezpečia rakúsky štátny rozpočet na 35 miliónov eur. Ako ale konštatuje rakúsky denník die Presse, nedá sa spočítať koľkým vlámaniam vojaci svojou demonštratívnou prítomnosťou zabránili. Nasadenie vojakov bolo predĺžené až do konca roku 2009.

„Tak bezpečne ako sme sa cítili, keď tu bol ostnatý drôt, tak bezpečne sa od vtedy už necítime“, povedal die Presse muž z pohraničia. Dodáva, že od otvorenia Schengenu sa kradne viac áut a je tam viac vlámaní. Štatistiky nepozná, ale od oka sa mu tak javí.

Pokiaľ ide o kriminalitu, bilancia je pre Rakúsko zľahka pozitívna. Podľa štatistík napríklad v najvýchodnejšej spolkovej krajine Burgenland poklesla za ostatný rok kriminalita o 9,7 percenta. V celom Rakúsku to bolo podľa ministerky vnútra Marie Fekter o 3,3 %. Pre rakúsky rozhlas Oe1 dodala, že tlak imigrantov sa presunul na novú vonkajšiu hranicu Schengenu, kde sa teraz musia vysporiadať s problémami, „ktoré sme predtým riešili my“. Spolupráca so slovenskými bezpečnostnými zložkami je údajne tiež dobrá, intenzívnejšia a produktívna. Podľa slovenského ministra vnútra Róberta Kaliňáka je po roku “jasné, že Slovensko má situáciu na hraniciach plne pod kontrolou.” Povedal to pre Slovenský rozhlas.

Šéf rakúskych slobodných (FPÖ), Hanz-Christian Strache štatistikám neverí. Ako hovorí, boli „prikrášlené“, cituje ho portál wienweb.at. Stavy polície sú podľa neho poddimenzované, čo vedie k tomu, že ľudia incidenty nenahlasujú.

Pre mnohých obyvateľov hlavného mesta SR sa bývanie v rakúskom prihraničí stalo dostupnejšie ako v Bratislave. Otvorené hranice spôsobili, že dediny, z ktorých mladí Rakúšania odišli za životom a prácou do Viedne, zažívajú prílev Slovákov, ktorí tu kupujú nehnuteľnosti.

Starosta obce Wolfsthal Gergard Schoedinger pre agentúru Reuters opísal situáciu takto: „Keď prišli ľudia, kupovala sa pôda a jej ceny začali stúpať, niektorí s tým mali problém. Ale… keď si s týmito ľuďmi už spojili tváre, väčšina odmietavosti sa stratila“. Obec si uvedomuje, že sú to väčšinou mladí, vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí sú pre obec prínosom. Slovákov, i cudzincov pracujúcich v Bratislave tam láka okrem cien nehnuteľností aj vidiecke prostredie a lepšie služby.

Hranice sa otvorili v noci z 21. na 22. decembra 2007. Súčasťou schengenského priestoru sa vtedy stali okrem Slovenska, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Pobaltské krajiny a Malta. Schengen bol zo strany Rakúska nakrátko suspendovaný počas európskeho šampionátu vo futbale toto leto.

REKLAMA

REKLAMA