Rumunsko v Schengene? „Ak EÚ privrie jedno oko“

Rumunsko by sa mohlo stať súčasťou schengenského priestoru už budúci rok. Stačí ak jeho členské štáty prejavia zhovievavosť nad omeškaniami krajiny pri implementácii niektorých kritérií, uviedol rumunský think- tank.

Think- tank Rumunské centrum pre európske politiky so sídlom v Bukurešti monitorovalo aktivitu rumunských úradov spojenú s prípravami na vstup krajiny do Schengenu- dátum tohto kroku bol vytýčený na marec 2011. Výsledkom je 30- stranová správa s názvom „Pripravení na Schengen: Vyškolení v zhovievavosti“, ktorá odhalila, že z 31 implementačných nástrojov je pri štyroch z nich len malá šanca na ich splnenie do konečného termínu.

Keď sa Rumunsku stane napokon členom Schengenu, bude mať medzi jej členmi druhú najdlhšiu hranicu s tretími krajinami (2070 kilometrov)- najdlhšiu hranicu má v súčasnosti Fínsko s Ruskom. Správa zároveň uvádza, že rumunská hranica s Moldavskom a Ukrajinou bude jedna „z najťažších“, ktoré bude potrebné strážiť- najmä s ohľadom na boj proti nelegálnym imigrantom a obchod s bielym mäsom. Navyše, vstupom krajiny do schengenského priestoru zmizne hraničná kontrol medzi Rumunskom, Maďarskom a Bulharskom, varuje dokument.

Práce stále prebiehajú

Podľa štúdie sa práce zdržali najmä na termináloch medzinárodných letísk, kde je potrebné oddeliť pasažierov do destinácií v rámci a mimo Schengenu. Omeškanie je aj v oblasti napojenia rumunských policajných staníc na Schengenský informačný systém (SIS). Za normálnych podmienok je potrebné napojiť všetky policajné stanice, ale doposiaľ sa podarilo v Rumunsku nainštalovať potrebné terminály iba vo veľkých mestách. Krajina zaostáva aj vo školení policajtov vo využívaní SIS a prijímaní legislatívy, uvádza dokument. Autor správy Ciprian Ciucu uvádza: „Za dva alebo tri roky sa nič neudialo.“ Dodáva, že vláda len prednedávnom prejavila vážnejší záujem o splnenie požiadaviek. „Ak je známkou potrebnou na prejdenie skúšky 10 (najvyššia známka v rumunskom vzdelávacom systéme“, je možné, že Schengenský test neprejdeme,“ povedal Ciucu.

Podobná situácia v Bulharsku?

Podľa podobnej správy think- tanku Open Society v Bulharsku pri piatich z 48 opatrení, ktoré je potrebné na vstup krajiny do Schengenu, je veľká šanca, že sa ich nepodarí implementovať načas. Odkaz správy je však ladený v pozitívnejšom duchu v porovnaní s rumunským dokumentom. Nesie totiž názov „Bulharské prípravy na vstup do Schengenského priestoru prebiehajú vo väčšine prípadov podľa plánu“. Počas tohto týždňovej (11. októbra) návštevy nemeckej kancelárky Angely Merkelovej v Bulharsku sa jej hostitelia pýtali aj na jej názor na vstup krajiny do Schengenu. Sklamala ich však slovami, aby neočakávali rozhodnutie 25- tich členov  schengenského priestoru už budúci mesiac, uvádza tamojší denník Dnevnik.

Kancelárka však zároveň jasne povedala, že napätie spôsobené desiatkami tisícmi Rómami bulharského a rumunského pôvodu žijúcimi nelegálne v krajinách západnej Európy a vstup oboch krajín do Schengenu spolu nesúvisí.

Politické rozhodnutie

Vstup oboch krajín do Schengenu by však mohli zdržať pretrvávajúce nedostatky v systéme vymáhania práva v Bulharsku a v Rumunsku. Proti ich vstupu do schengenského priestoru je najmä Francúzsko, a to dovtedy, kým bude zavedený Mechanizmus spolupráce a overovania, ktorý má slúžiť na prekonanie týchto nedostatkov. Minulý september bolo pritom schválené predĺženie použitia tohto mechanizmu o ďalší rok.

„Nie je to len názor Francúzska. Myslím, že implicitná súvislosť, ktorú naznačili všetky vlády je, že v okamihu keď sa nesplnia všetky podmienky požadované zo strany kontrolného mechanizmu, viacero vecí je nerealizovateľných- vrátane kontroly vonkajších hraníc EÚ. Tomuto názoru nikto neprotirečí,“ uviedol 13. septembra v Bruseli francúzsky minister pre európske záležitosti Pierre Lellouche.

Zrušenie hraníc medzi Bulharskom, Rumunskom a krajinami Schengenu vlády oboch krajín vnímajú ako politický nástroj. „Pre Bukurešť a Sofiu je vstup do schengenského priestoru v roku 2011 najmä politickým nástrojom, ktorý má najmä psychologickú povahu, nie ekonomický, či sociálny dopad,“ uvádza správa rumunského think- tanku a dodáva: „Kvalita života Rumunov a Bulharov sa po vstupe do Schengenu nezlepší, ale možnosť prekročiť hranice bez zastavenia vášho auta má potenciál odstrániť časť komplexov z toho, že sú európskymi občanmi druhej kategórie.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA