Rumunsko zúri nad francúzsko-nemeckou blokádou Schengenu

Rumunský prezident Traian Băsescu včera (21.12.) ostro kritizoval Francúzsko a Nemecko. Krajiny požiadali Európsku komisiu, aby odložila vstup Bulharska a Rumunska do Schengenského priestoru bez hraníc. Prezident to označil za akt „diskriminácie.“

Băsescu včera v prezidentskom paláci oznámil, že jeho krajina nebude od nikoho akceptovať diskrimináciu, „ani zo strany najmocnejších krajín EÚ.“

Niekoľko hodín predtým ministri vnútra Francúzska a Nemecka, Brice Hortefeux a Thomas de Maizière, vydali spoločné prehlásenie o tom, že budú blokovať snahu o rýchle začlenenie Bulharska a Rumunska do Schengenského priestoru. Najnovší členovia EÚ chceli do Schengenu vstúpiť už v marci 2011.

Podľa Berlína a Paríža zatiaľ nesplnili všetky podmienky vstupu. Kritizovali nedostatok pokroku oboch balkánskych krajín EÚ v oblasti bezpečnosti a spravodlivosti, „pretrvávajúcu korupciu na rôznych úrovniach a znepokojujúcu úroveň organizovaného zločinu.“

V spoločnom liste, do ktorého mal možnosť nahliadnuť rumunský EurActiv, sa píše: „Nebolo by realistické ani zodpovedné prehliadať identifikované nedostatky.“

Ministri požiadali odložiť dátum vstupu Rumunska a Bulharska na neskorší termín.

Myslíme si, že k rozhodnutiu by malo dôjsť až po odstránení hlavných príčin znepokojenia a keď tieto dve krajiny dosiahnu nezvratný pokrok v boji s korupciou a organizovaným zločinom, rovnako ako v reformovaní súdnictva,“ uvádza sa v liste.

Hovorca nemeckého ministerstva vnútra uviedol, že nedostatky Rumunska a Bulharska by mohli mať "vážny dopad na bezpečnosť EÚ". A vedú ku skepticizmu ohľadne ich "príliš rýchleho" pripojenia k Schengenskému priestoru.

Keďže rozšírenie Schengenu vyžaduje absolútny konsenzus všetkých členských štátov, odmietavý postoj Berlína a Paríža bude zrejme znamenať oddialenie vstupu do zóny voľného pohybu bez hraničných kontrol.

Pohyblivý cieľ

Po vstupe do EÚ 1. januára 2007 Komisia naďalej Bulharsko a Rumunsko monitorovala – zaviedla Mechanizmus spolupráce a verifikácie, CVM – s cieľom pomôcť im v reforme súdnictva a boji proti korupcii a s možnosťou uvaliť sankcie, ako napríklad zdržanie finančnej pomoci alebo obmedzenie spolupráce v niektorých oblastiach. Komisia vydávala pravidelné správy o pokroku, ktoré Komisia vydáva každý polrok, konštatovali len obmedzený progres. V septembri 2010 ministri rozhodli o predĺžení monitoringu, ktorý mal pôvodne skončiť v tomto roku, o ďalší rok.

Európska komisia ale priznáva, že neexistuje legislatívne prepojenie medzi pokrokom Bulharska a Rumunska v rámci tohto mechanizmu a ich vstupom do Schengenského priestoru.

Povinnosti, ktoré musia krajiny splniť, aby sa pripojili k Schengenskej zóne sa, ako aj v prípade predchádzajúcich rozšírení, týkajú spoľahlivosti ochrany pozemných a vzdušných hraníc a ochrany dát v súvislosti s používaním spoločnej databázy pasažierov známej ako Schengenský informačný systém (SIS).

V júni, na 25. výročie podpisu Schengenskej dohody Európsky parlament hlasoval za pripojenie oboch krajín do SIS.

Vo svojom stanovisku prezident Băsescu uviedol, že Rumunsko splnilo všetky technické požiadavky pre pripojenie do Schengenu a nebude akceptovať žiadne „dodatočné podmienky.“

Poľský diplomat nedávno EurActivu, práve v súvislosti so snahou dvojice balkánskych krajín vstúpiť do Schengenu, prezradil, že jeho krajina je znepokojená pokusmi starších členských štátov Únie „zmeniť pravidlá“ hry a prijať „pohyblivé ciele,“ ktoré nováčikovia len ťažko dosiahnu.

Diplomat tiež vyjadril starosti kvôli vytvoreniu stálej ochrannej siete pre eurozónu, ktorá by mohla zdržať krajiny usilujúce o prijatie spoločnej meny.

Odplata za inváziu Rómov?

Francúzsky krok možno tiež vnímať ako odvetu za masívny príchod Rómov do Francúzska. V dôsledku vyhostenia emigrantov, ktorí pochádzali predovšetkým z Rumunska, Komisia prednedávnom Paríž tvrdo kritizovala.

Štátny tajomník pre európske záležitosti, ktorý stál v čele francúzskej odmietavej reakcie na snahu Európskej komisie vyšetrovať postupy francúzskych úradov pri vyhosťovaní Rómov, uviedol, že „Rumunsko a Bulharsko nemajú zatvorené dvere.“ Dodal, že tieto krajiny jednoducho nie sú schopné zabezpečiť svoje vlastné hranice.

Podľa hovorcu komisárky zodpovednej za spravodlivosť, základné práva a občianstvo Viviane Redingovej Matthew Newmana spolu tieto dve otázky vôbec nesúvisia: „V Schengenskej dohode nie je nič o rómskej integrácii.“

Integrácia menšín nie je súčasťou schengenského acquis, ktoré sa týka odstránenia vnútorných hraničných kontrol, vydávania víz, policajnej spolupráce, pripravenosti na používanie Schengenského informačného systému a ochrany osobných údajov“, vysvetľuje Newman.

Bulharsko zatiaľ stále mlčí

Už v súvislosti s kontroverznou repatriáciou Rómov sa Sofia rozhodla nereagovať. V posledných mesiacoch sa premiér Bojko Borisov rozhodol nekritizovať Paríž za vyhostenie bulharských Rómov. Dúfal, že Francúzsko na výmenu nebude vetovať vstup krajiny do Schengenu.

Jedinú doterajšiu oficiálnu reakciu poskytla hovorkyňa bulharského ministerstva zahraničných vecí Vesela Černevová. Povedala, že Sofia zdvojnásobí snahu reformovať svoje súdnictvo a presvedčí, tých čo pochybujú, o svojom pokroku. V Sofii si, ako poznamenala, uvedomujú komplikovanosť politickej situácie v niektorých členských štátoch EÚ. "Z týchto dôvodov musíme urobiť všetko pre to, aby sme rozptýlili obavy, a to tak na úrovni spoločnosti, ako aj na úrovni justície."

Medzitým sa v Bulharsku a Rumunsku spustil masívny rozruch. Stovky čitateľov napríklad na internete komentovali článok o francúzsko-nemeckej blokáde vstupu do Schengenu v bulharskom denníku Dnevnik. Podľa mnohých to predstavuje neúspech premiéra Bojkova, ktorý bol predtým ministrom vnútra a má policajnú hodnosť generála. Vstup do Schengenu bol pre neho v rámci európskej politiky najvyššou prioritou.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA