Ruská stredná trieda neverí polícii, súdom, daňovým úradom

Obyvatelia Ruska, ktorých možno charakterizovať ako strednú triedu, sú voči demokracii vo svojej krajine pomerne skeptickí. Viac ako 80% z nich je presvedčených, že nemá vplyv na politický vývoj v krajine. Súčasne, za najväčšiu hrozbu pokladajú západné demokracie.

EU-Russia Centre v spolupráci s moskovským výskumným Centrom Levada publikoval štúdiu „Hlasy z Ruska II – Čo si ruská stredná vrstva myslí o vlastnej krajine a Európe.“ Hlavnými závermi štúdie sú:

  • 83% respondentov neverí, že dokáže ovplyvniť politický vývoj vo svojej krajine,
  • dvaja z troch respondentov sa cítia ohrození políciou, daňovými úradmi, súdmi a ďalšími štátnymi inštitúciami, pričom rovnaká čas si myslí, že spomenuté útvary sa cítia byť postavené nad zákon,
  • korupciu, neformálne pravidlá a vybavovanie vecí prostredníctvom osobných kontaktov akceptuje väčšina spoločnosti s odôvodnením, že pri súčasných „pravidlách hry“ to inak nejde,
  • podobne ako ostatné vrstvy, aj stredná verí, že Moskva sa čoskoro opäť stane jednou zo svetových veľmocí,
  • 75% respondentov si myslí, že západné krajiny sú voči Rusku nepriateľské, pričom Západ bol najčastejšie označovaný za hrozbu pre Rusko,
  • väčšina si myslí, že súčasná stabilita v krajine je neistá a odvíja sa skôr od externých faktorov (napríklad od cien ropy).

„Je to fascinujúce pochopenie stavu súčasných a budúcich talentov Ruska,“ komentoval štúdiu Boris Dubin, riaditeľ Centra Levada. Fraser Cameron z EU-Russia Centre ho doplnil: „Výskum, ktorý odhaľuje optimizmus a vieru v Rusko, v kombinácii s nedôverou, nervozitou a želaním si stability, by mal pomôcť lídrom EÚ a tvorcom politík lepšie pochopiť dnešné Rusko.“ Štúdia je okrem iného obohatená aj o komentáre politikov a osobností z ruského verejného života, medzi nimi napríklad prezidetna, Dmitrija Medvedeva, niekdajšieho šachového majstra a  predstaviteľa opozície, Garriho Kasparova, či niekdajšieho premiéra, Michaila Kasjanova.

Do prieskumu sa zapojilo 1.004 respondentov zo 14 najväčších ruských miest. Zber údajov sa uskutočnil v období od 26. apríla do 15. mája 2008. Na charakterizovanie strednej vrstvy sa použil ukazovaľ výšky mesačného príjmu v prepočte na jedného člena domácnosti (pre Moskvu viac ako 1.500 eur, pre St. Peterburg viac ako 1.000 eur, pre ostatné mestá viac ako 800 eur). Respondenti museli byť minimálne v procese vyššieho vzdelania a museli sa nachádzať vo vekovom rozpätí 24-39 rokov.

REKLAMA

REKLAMA