Rusko a Nórsko poľavia kontrolu na spoločnej hranici

Moskva a Oslo sa tento týždeň dohodli na poľavení kontroly na spoločnej hranici pričom plánujú na spoluprácu v oblasti prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu. Obe krajiny tento rok zároveň podpísali dohodu, ktorá ukončila štyri desaťročia trvajúci spor ohľadne arktického územia.

Ministri zahraničných vecí oboch štátov podpísali v nórskom hlavnom meste dohodu, ktorá umožňuje ľuďom žijúcim do 30 kilometrov od spoločných hraníc cestovať na územie susednej krajiny do určitej zóny, pričom v prípade, že ich pobyt nepresiahne 15 dní, nebudú už musieť hradiť poplatok 20 eur. Doteraz pritom návštevníci potrebovali víza. Dohoda sa dotkne spolu deväť tisíc obyvateľov v Nórsku a 45 tisíc ľudí v Rusku.

„Je to dôležitý, malý krok,“ okomentoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov podpísanie dohody so svojim nórskym kolegom Jonasom Gahr Stoerem. Lavrov dodal, že táto udalosť by mohla slúžiť ako príklad pre ruskú enklávu Kaliningrad, ktorá sa nachádza medzi Poľskom a Litvou.

Obaja ministri dodali, že podpis dohody je znakom oteplenia vzťahov medzi ich krajinami, ktoré začalo už septembrovým podpisom dokumentu, kde si Nórsko a Rusku stanovili a dohodli sa na námorných hraniciach v oblasti Artkídy. Parlamenty oboch krajín by mali tento dokument schváliť do konca tohto roku. „Keď vstúpi do platnosti, budeme diskutovať o konkrétnych projektov, vrátane spoločného prieskumu zásob, ktoré tam sú,“ povedal Lavrov na adresu možnej ťažby ropy a zemného plynu v oblasti. „Medzi oboma krajinami existuje veľký potenciá na spoluprácu v tomto jednom ekosystéme,“ povedal Stoere. Dodal, že každá krajina bude vo svojom vlastnom regióne rozhodovať.

Na tohto týždňovom stretnutí, ktorého sa zúčastnili aj ďalší nórski ministri a zástupcovia EÚ, sa prítomní tiež dohodli na zlepšení spolupráce v oblasti životného prostredia, vrátane skrátenia námornej cesty medzi Atlantickým a Pacifickým oceánom, keďže ľadová pokrievka v Arktíde sa topí.

Dohoda s Nórskom je v ostrom kontraste s rusko– japonským sporom kvôli kontroverzným Kurilským ostrovom, ktoré ruský prezident Dmitri Medvedev tento týždeň navštívil. Lavrov zároveň dodal, že Medvedev plánuje túto oblasti v blízkej budúcnosti podniknúť ešte niekoľko krát navštíviť.

V Európe situáciu s poľavením hraničnej kontroly na hraniciach s Ruskom komplikuje fakt, že Nórsko, Poľsko aj Litva sú na rozdiel od Ruska súčasťou schengenského priestoru. „Hľadáme riešenie, ktoré je kreatívne a kompatibilné so Schengenom,“ povedal Stoere na margo 30- kilometrového povolenia prekročenia hraníc medzi oboma krajinami. Lavrov uviedol, že akákoľvek dohoda na zľavenie hraničnej kontroly Kaliningradu by musela zahŕňať povolenie vycestovať pre všetkých Rusov žijúcich v tejto enkláve, nie len 30 kilometrov od hranice. „Zdá sa, že Komisia je v tejto oblasti pripravená na kompromis,“ povedal ruský minister zahraničných vecí a dodal, že rovnako ochotné je aj Poľsko, ale Litva „ešte nie je na podobné riešenie pripravená“.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA