Rusko bude vetovať kosovskú nezávislosť

Rusko potvrdilo, že bude v Bezpečnostnej rade vetovať plán Martti Ahrisaariho, ktorý poskytoval de facto nezávislosť srbskej provincii Kosovo.

Krátka správa

Plán Martti Ahtisaariho, ktorý mal pomôcť definitívne vyriešiť kosovský problém, dával tejto srbskej provincii de facto nezávislosť. O Kosove ako nezávislom štáte sa v ňom síce explicitne nehovorilo, provincii, v ktorej mali pokoj ešte istý čas udržiavať medzinárodné jednotky, však dávať právo na formálne štátne znaky.

Európska únia i Spojené štáty plán podporili, v máji o ňom mala rozhodnúť Bezpečnostná rada OSN. Hoci sa Moskva stavala proti akémukoľvek rozhodnutiu o budúcnosti Kosova, s ktorým by nesúhlasili Srbi (čo sa prakticky rovnalo odmietaniu plánu, pretože Belehrad sa postavil jednoznačne proti nemu), EÚ a USA verili, že BR môže ešte vždy plán schváliť – ak sa Moskva pri hlasovaní zdrží.

V utorok 24. apríla však ruský vicepremiér Vladimír Titov, podľa ruských tlačových agentúr Interfax a Ria Novosti, túto možnosť odmietol. „Rozhodnutie, ktoré by sa zakladalo na návrhu Martti Ahtisaariho, neprejde Bezpečnostnou radou OSN… Hrozba veta má stimulovať hľadanie obojstranne akceptovateľných možností.“

Pri taktom postoji je nepravdepodobné, že sa o rezolúcii o budúcnosti Kosova bude v BR OSN hlasovať v máji. Konečné znenie nebude totiž predložené dovtedy, pokiaľ nebude jasné, že päť stálych členov s BR ho buď podporí, alebo sa zdrží hlasovania. Rokovania budú pokračovať pravdepodobne aj na summite G8 v Nemecku, 6.-8. júna 2007, kde sa stretne všetkých päť mocností s právom veta – USA, Británia, Francúzsko, RuskoČína.

Kosovo je pod medzinárodnou správou od roku 1999, keď NATO intervenovalo aby zastavilo útok srbskej vlády proti etnickým Albáncom a ich vyháňanie z provincie. V Kosove žije oficiálne 1,8 milióna etnických Albáncov a viac ako 100 000 etnických Srbov. Podľa Belehradu sa však mnohí kosovskí Srbi, ktorí ušli po útoku NATO, obávajú vrátiť do svojich domovov.

REKLAMA

REKLAMA