Rusko prisľúbilo stiahnuť sa z Gruzínska

Ruský prezident Dmitrij Medvedev včera súhlasil so stiahnutím ruských jednotiek z územia Gruzínska. Kremeľ súčasne uznal EÚ za „ručiteľa mieru.“ Dohoda, ktorá je úspechom európskej delegácie pod vedením Nicolasa Sarkozyho, však nezahŕňa Južné Osetsko a Abcházko.

Dmitrij Medvedev
Foto: flickr.com (Darriuss Royce)

Aj napriek informáciám v tlači, že rozhovory medzi francúzskym prezidentom, Nicolasom Sarkozym, a ruským náprotivkom, Dmitrijom Medvedevom, boli ostré a Sarkozy údajne pohrozil odchodom od rokovacieho stola, obe strany nakoniec našli kompromis a podpísali dokument „Implementácia plánu z 12. augusta 2008.“

Na území Gruzínska sa vytvorí „medzinárodný mechanizmus“ pozorovania, medzi členmi bude aj 200 pozorovateľov vyslaných EÚ. Ruskí vojaci sa stiahnu do 10 dní od začiatku pôsobenia misie. Kontingent EÚ by mal do Gruzínska pricestovať 1. októbra. Kompromis sa však nevzťahuje na územie Južného Osetska a Abcházka, ktoré Moskva považuje za samostatné republiky. Predpokladom pre realizáciu kompromisu je podpis dohôd o neútočení a neagresii medzi Gruzínskom a jeho odštiepeneckými provinciami.

Ruský prezident Medvedev uznal EÚ za „ručiteľa mieru.“ Informáciu publikovala oficiálna stránka jeho úradu. „Strany sa dohodli, že EÚ ako ručiteľka princípu neagresivity, bude aktívne pripravovať vyslanie pozorovateľskej misie nad rámec existujúceho pozorovacieho mechanizmu,“ uvádza sa v dokumente, ktorý podpísali EÚ a Rusko.

Napriek dohode však neboli vyriešené všetky otázky. Sarkozy na spoločnej tlačovej konferencii s prezidentom Medvedevom, predsedom Komisie, José M. Barrosom, a Vysokým predstaviteľom pre SZBP, Javierom Solanom, na otázku, či Rusko opustí odštiepenecké provincie, odpovedal: „Nie všetko sa vyriešilo. Sme si toho vedomí. Ale významná časť vyriešená bola.“ Podľa slov francúzskeho prezidenta je najväčším prínosom skutočnosť, že sa podarilo vyhnúť sa „studenej vojne, ktorú nepotrebujeme.“

Medvedev označil za príčinu krízy USA: Gruzínsko „dostávalo požehnanie jednej vlády. Neviem povedať, ako prebiehalo, či prostredníctvom priamych príkazov alebo tichým súhlasom. Ale niet pochýb, že sa tak udialo.“

Sarkozy, Barroso a Solana odleteli z Moskvy do Tbilisi a stretli sa s gruzínskym prezidentom Michailom Saakašvilim. Hoci dosiahnutý krok označil za „krok vpred,“ pripomenul, že jeho krajina sa nikdy nevzdá Južného Osetska a Abcházka.

„Máme pred sebou dlhú cestu k obnoveniu teritoriálnej integrity Gruzínska. Gruzínsko sa v žiadnom prípade nevzdá kúska svojej suverenity, kúska svojho územia,“ povedal Saakašvili. Súčasne oznámil, že v Októbri sa v Tbilisi uskutoční summit zameraný na obnovu krajiny. Záštitu nad stretnutím by mali prevziať Nicolas Sarkozy a nemecká kancelárka, Angela Merkelová.

Medzi časom sa diskusia medzi Ruskom a Gruzínskom o osude Južného Osetska a Abcházka preniesla na pôdu Medzinárodného trestného tribunálu v Haagu. 8. septembra začalo 3-dňové vypočúvanie oboch strán. Gruzínsko požaduje, aby tribunál vydal súdny príkaz Rusku; zastaviť „terorizovanie“ etnických Gruzíncov a umožniť utečencom navrátiť sa do svojich domovov.

REKLAMA

REKLAMA