Rusko vyzýva úniu, aby prestala vyvážať demokraciu

Ruský veľvyslanec pri EÚ apeluje na EÚ, aby opustila svoj „spasiteľský“ projekt vývozu demokracie a radšej riešila problémy spolu s Ruskom a nie na jeho úkor.

Veľvyslanec Ruskej federácie pri EÚ Vladimir Čizov za hlavné príčiny súčasnej paralýzy vzťahov medzi úniou a Ruskom označil Lisabonskú zmluvu a rozširovanie EÚ smerom na východ.

Povedal to počas panelovej diskusie s názvom „EÚ a Rusko: Rivali, oponenti, partneri?“ na konferencii Alpbach Foruch. Rusko podľa neho s „pochopiteľným znepokojením sledovalo vznik exkluzívneho ideologického základu Európskej únie“.

Ukrajina potrebuje dobré vzťahy s EÚ aj Ruskom

Čizov pripomenul, že v máji 2013 európski predstavitelia jednoznačne hovorili o tom, že nadchádzajúci summit Východného partnerstva vo Vilniuse bude o „získaní Ukrajiny v geopolitickej bitke“.

Hoci Čizov sám žiadneho politika nemenoval, v minulosti sa takto vyjadril litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevicius a to počas litovského predsedníctva EÚ.

„Ukrajina nikdy nemala byť považovaná za geopolitické ihrisko,“ vyhlásil ruský diplomat. Dodal, že táto ekonomicky nestabilná a etnicky rôznorodá krajina potrebuje skôr spoločnú národnú identitu. Podľa Čizova je jej predpokladom „čas, stabilita a dobré vzťahy s EÚ aj Ruskom“.

EÚ na medzinárodnej scéne

Veľké rozšírenie EÚ v roku 2004 a následné prijatie Lisabonskej zmluvy úniu vnútorne zmenili. Kvôli nim je však podľa Čizova únia menej flexibilná na medzinárodnom poli. „Cenou za jednotný hlas je hľadanie najmenšieho spoločného menovateľa,“ uviedol.

Lisabonská zmluva podľa ruského diplomata dala mierovému projektu „spasiteľskú dimenziu“. Poukázal na článok 21 Lisabonskej zmluvy, podľa ktorého chce EÚ v širšom svete rozširovať princípy, ktoré inšpirovali jej vznik. „Otázkou je, či je tento export demokracie v súlade so zachovaním mieru v Európe a mimo nej alebo si bude únia musieť vybrať iba jednu možnosť,“ podotkol Čizov.

Kritizoval aj snahu EÚ stať sa „normatívnou regionálnou mocnosťou“. Podľa neho premieta svoje acquis communautaire (základ európskeho práva) aj do vzťahov s tretími krajinami. Ako príklady spomína tretí energetický balíček alebo obchodovanie s emisiami.

Otázka za milión

„Otázkou za milión“ je podľa Čizova budúca podoba vzťahu medzi Ruskom a EÚ ak má byť výhodný pre obe strany. Podľa Ruska má ísť o „partnerstvo rovnocenných“, kde sa bude systematicky diskutovať o obavách vo vzájomných vzťahoch“.

„Na začiatok by bolo vhodné nadviazať kontakt medzi Európskou komisiou a Euroázijskou hospodárskou komisiou,“ navrhol Čizov.

Ďalej vyzdvihol ekonomickú spoluprácu medzi EÚ a Ruskom. Argumentoval údajmi Rakúskeho inštitútu pre ekonomický výskum (WIFO), podľa ktorých EÚ prichádza sankciami o 100 miliárd eur a dva milióny pracovných miest.

„V súčasnej krehkej ekonomickej situácii toto EÚ určite nepotrebuje,“ povedal stály ruský predstaviteľ pri EÚ.

Dodal tiež, že vzťah k Rusku má byť pragmatický a nemá sa opierať v prvom rade o ideológiu.

Spoločný postup v susedstve

Čizov navrhuje, aby EÚ a Rusko spoločne postupovali pri riešení množstva kríz v ich bezprostrednom okolí.

Ruský diplomat prezentoval pozíciu Ruska k udalostiam v regióne arabskej jari a na Ukrajine. Tamojšiu „katastrofálnu situáciu“ považuje aj za dôsledok pokusu presadiť „nadradenosť západných hodnôt v komplexnom regionálnom kontexte“.

Netvrdí, že len EÚ môže za nestabilitu vo svojom susedstve no za neúspechom Európskej politiky susedstva vidí „prehnanú snahu EÚ civilizovať tento región a uvaliť na neho svoje normy a štandardy“.

Dodal, že Rusko a EÚ by mali obnoviť komunikačné kanály. Pomohlo by to podľa neho riešeniu problémov s terorizmom, ilegálnou migráciou, pašovaním drog a obchodovaním s ľuďmi. „Zatiaľ čo Rusko a EÚ svoju spoluprácu obmedzili, teroristi nie,“ upozornil ruský veľvyslanec.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA