Ruský vplyv v krajinách V4 rastie

Podľa organizácie GLOBSEC Policy Institute je z krajín V4 voči ruskej propagande najzraniteľnejšie Maďarsko.

Index zraniteľnosti voči podvratnému vplyvu Ruska v strednej Európe, ktorý dnes na tlačovej konferencii predstavila organizácia  GLOBSEC Policy Institute, odhaľuje, že Maďarsko je z Vyšehrádskej skupiny najohrozenejšou krajinou voči ruskej propagande.

Slovensko však za Maďarskom „zaostáva“ len minimálne.

Slovensko druhé najzraniteľnejšie

„Slovenská verejnosť najnegatívnejšie spomedzi krajín V4 vníma členstvo v NATO,“ hovorí Daniel Milo, bezpečnostný expert GLOBSEC Policy Institute a šéf medzinárodného tímu, ktorý správu pripravoval. Podľa neho práve tento faktor súvisí s rastúcim trendom proti-amerických nálad a zároveň prispieva k tomu, že Slovenská republika je najzraniteľnejšou v súvislosti s verejnou mienkou a vnímaním Spojených štátov, Ruska, EÚ a NATO.

Priateľsko-pragmatický postoj slovenskej vlády, či energetická závislosť od Ruska majú vytvárať „úrodnú pôdu pre hlbšiu eróziu prozápadnej orientácie Slovenska,“ konštatuje správa.

Spomedzi Vyšehrádskej skupiny sú na druhej strane hodnotené ako najlepšie aktivity slovenskej občianskej spoločnosti. Práve tie napomáhali v najväčšej miere pri odhaľovaní propagandy.

Maďarsko ruský vplyv nevidí

Politické nastavenie a chýbajúce štátne protiopatrenia spôsobujú, že Maďarsko je v súčasnosti podľa štúdie najľahšie ovplyvniteľnou krajinou V4. „V oficiálnych dokumentoch maďarskej vlády neexistuje zmienka o tom, že Rusko akokoľvek na krajinu vplýva,“ hovorí Bulcsú Hunyadi z organizácie Political Capital, ktorá pri výskume reprezentovala maďarskú stranu.

Otvorene pro-ruská politika vládneho Fidesz-u, ako aj druhej najsilnejšej strany Jobbik, či veľké rozvojové projekty, ktoré v Maďarsku v ostatných rokoch realizovali ruské spoločnosti boli podľa správy dôležitými faktormi, ktoré krajinu zaradili na najzraniteľnejšiu pozíciu.

Vďaka silnej koncentrácii vlastníctva maďarských médií v rukách pro-vládnych podnikateľov i samotnej vlády je podľa Indexu najzraniteľnejšia v regióne aj maďarská mediálna scéna.

Najefektívnejšie štátne protiopatrenia v Česku

Podľa Romana Mácu z českej organizácie Evropské hodnoty, ktorá sa na príprave správy rovnako podieľala, až štvrtina Čechov verí v súčasnosti alternatívnym médiám. „Boju s propagandou nepomáha ani postoj prezidenta, či ministra financií, ktorý sa čoskoro môže stať v Českej republike predsedom vlády,“ upozorňuje Máca.

Česká republika sa ako najmenej zraniteľná ukázala v oblasti štátnych protiopatrení. Podľa správy sa to dá odôvodniť najmä faktom, že súčasná vláda Bohuslava Sobotku otvorene poukázala na existenciu nepriateľských vonkajších vplyvov vo verejnej politike. Rovnako odbornú a širokú verejnosť zaujalo otvorenie Centra proti terorizmu a hybridným hrozbám v Prahe, ktoré o týchto vplyvoch aktívne informuje.

Ruskej propagande sa z krajín V4 najmä z historických a spoločenských dôvodov najmenej darí v Poľsku. Napriek „rusofóbnosti“  krajiny a „najproeurópskejšie” orientovanej populácii v Európe si Poliaci minulý rok zvolili konzervatívnu vládu, ktorá v súčasnosti odmieta akúkoľvek kritiku Bruselu. Práve tento faktor ale môže nahrávať do kariet ruskej propagande, konštatuje správa.

Poľsko spolu s ďalšími 8 krajinami EÚ a NATO v tejto súvislosti včera, 11. apríla ohlásilo, že sa bude podieľať na zradení Centra excelentnosti na boj proti hybridným hrozbám v Helsinkách. Platforma, ktorá má slúžiť v prvom rade na zdieľanie odborných znalostí, sa má zamerať aj na boj proti šíreniu dezinformácií.

Merateľné spoločenské a politické indikátory

Index zraniteľnosti voči vplyvu Ruska v strednej Európe podľa GLOBSEC Policy Institute

Mapovanie zraniteľnosti krajín V4 voči podvratným vonkajším vplyvom je v strednej Európe analytickou novinkou. „Napriek široko dostupným štatistickým údajom a štúdiám sa nikto doteraz nepokúsil tieto poznatky zosumarizovať v zhustenej komparatívnej analýze,“ uvádza sa v správe.

Tvorcovia vyvinuli metodológiu, založenú na merateľných spoločenských a politických indikátoroch a analýzach prieskumov verejnej mienky, politickej scény, médií, stavu občianskej spoločnosti a vstupov od 38 stredoeurópskych expertov.

REKLAMA

REKLAMA