Saakašvili: Rusko útočí na „moju krajinu, moju demokraciu“

Do konfliktu v Južnom Osetsku sa zapojila ruská armáda, ktorá nezasahovala len v konfliktnom regióne, ale aj na viacerých územiach v Gruzínsku - v Batumi, Tbilisi a Gori. Európski lídri varujú, že ďalšie používanie sily by sa mohlo dotknúť rusko-európskych vzťahov.

Gruzinska vlajka, Flickr: henribergius (CC)
Foto: flickr.com (henribergius)

Brusel a Washington sú znepokojení a obviňujú Moskvu z neprimeraného používania vojenskej sily v Gruzínsku. Situácia je napätá od piatka 8. augusta, kedy sa Gruzínsko a Rusko ocitli v otvorenom vojenskom konflikte, hoci k oficiálnemu vypovedaniu vojny zatiaľ nedošlo.

Ruská armáda uskutočnila počas víkendu viacero vojenských operácií, ktoré presahovali územný rámec Južného Osetska:

  • ruské stíhačky podnikli nálet na ciele na medzinárodnom civilnom letisku v Tbilisi,
  • gruzínsky prístav v Batumi je obkľúčený ruskými vojenskými loďami a ocitol sa v blokáde,
  • cieľom Kremľa sa stalo mesto Gori, rodisko niekdajšieho sovietskeho lídra J. V. Stalina – jeho mauzóleum a pomník však zasiahnuté neboli, zato civilné budovy áno,
  • Gruzínsko obvinilo Rusko, že 30 raketami zaútočilo aj na časť ropovodu vedúceho z Baku cez gruzínske Tbilisi do tureckého Cejhanu, ktorý sa považuje za jedinú alternatívu ruskej energetickej infraštruktúry v regióne,
  • podľa lokálnych zdrojov ruská námorná eskadra zaujala pozície v Abchádzku, v ďalšej odštiepeneckej provincii.

Gruzínsky prezident Michail Saakašvili nariadil v nedeľu (10.8.) svojej armáde stiahnuť sa z Južného Osetska a vyzval na prímerie. Aj napriek tomu Moskva nezastavila vojenské aktivity tvrdiac, že Tbilisi neprestalo útočiť a je potrebné ďalej brániť ruské menšiny. Saakašvili deň pred tým v rozhovore pre britskú televíziu BBC povedal: „Toto nie je o konfliktnej zóne. Je to o ničení mojej krajiny, mojej demokracie, o kontrole energetických zdrojov.“ Súčasne obvinil Rusov zo zasahovania na územiach, ktoré sa nachádzajú „stovky kilometrov“ od Južného Osetska.

Komisárka pre vonkajšie vzťahy, Benita Ferrero-Waldner, a Vysoký predtaviteľ pre SZBP, Javier Solana, spoločne vyzvali na okamžité zastavenie nepokojov v Južnom Osetsku. Európska komisia oznámila, že začala núdzové rozhovory s Moskvou, Tbilisi a Washingtonom.

„Európska únia je na smrť znepokojená pohľadom na nedávny vývoj v Gruzínsku. [..] Víta ponuku Gruzínska na prímerie a od Ruska očakáva, že ho okamžite prijme,“ uvádza v nedeľnom oficiálnom vyhlásení Francúzske predsedníctvo. Paríž súčasne varuje, že ak Moskva nebude rešpektovať suverenitu a teritoriálnu integritu Gruzínska a bude podnikať ďalšie vojenské operácie, „môže sa to dotknúť vzťahov [EÚ] s Ruskom.“

O možných sankciách voči Rusku budú európski ministri zahraničia diskutovať v stredu (13.8.). Medzi najpravdepodobnejšie opatrenia patrí:

  • opätovné zastavenie rozhovorov o novej Dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Ruskom,
  • zastavenie humanitárnej pomoci EÚ pre Čečensko, ktorá v súčasnosti dosahuje ročný objem 18 mil. eur,
  • zastavenie rozhovorov o bezvízovom styku.

Podrobnejšiu agendu ministerskej schôdzky pripravia stáli zástupcovia členských krajín v Bruseli zajtra (12.8.). Mimoriadny summit, na ktorého zvolanie vyzvalo Poľsko, sa pravdepodobne neuskutoční.

Prehlbovanie vojenského konfliktu by sa mohlo dotknúť aj rusko-amerických vzťahov. Prezident USA, George W. Bush, vydal počas svojej návštevy otváracieho ceremoniálu Letných olympijských hier (LOH) v Pekingu stanovisko, v ktorom vyjadril znepokojenie, že Rusko vojensky zasahuje nielen v juhoosetskom regióne, ale aj v gruzínskych oblastiach. O situácii rokoval s ruským premiérom Vladimírom Putinom, ktorý sa rovnako prišiel pozrieť na úvod LOH v Pekingu.

Ruské vojenské angažovanie sa v Južnom Osetsku a Gruzínsku našlo odozvu aj v prezidentskej kampani v USA. Republikánsky kandidát John McCain poukázal na demokrata Baracka Obamu ako na človeka, ktorý drží stranu Kremľu, uvádza denník Financial Times.

O situácii sa diskutovalo aj na pôde Bezpečnostnej rady OSN. Podľa očakávaní, zatiaľ sa neprijalo žiadne rozhodnutie. Prekážkou je rozdielnosť názorov Ruska a USA. Moskva obviňuje Radu z nedostatku „politickej vôle.“ Tŕňom v oku Washingtonu je predovšetkým angažovanie sa ruskej armády aj na území Gruzínska.

REKLAMA

REKLAMA