Sankcie môžu ukrojiť až 9 % z ruského HDP

Ekonomické sankcie budú mať zásadný vplyv na budúci hospodársky rast Ruska. Tvrdí to Medzinárodný menový fond.

Po tom, čo klesla pod tlakom západných sankcií a ruských protiopatrení, sa ruská ekonomika postupne stabilizuje.

Medzinárodný menový fond vo svojej správe konštatuje, že k oslabeniu ruskej ekonomiky v nemalej miere prispeli aj nízke ceny ropy na svetových trhoch.

USA, EÚ, Japonsko a ďalšie západné krajiny reagovali ekonomickými sankciami na úlohu, ktorú Rusko zohráva v ukrajinskej kríze. Sankcie obmedzujú ruským bankám a energetickým spoločnostiam prístup k zahraničnému kapitálu. Rovnako bránia exportu technológií pre energetický priemysel do Ruska. Moskva následne odpovedala zavedením embarga na dovoz potravín zo západných krajín.

MMF pripúšťa, že je veľmi náročné odlíšiť vplyv sankcií od dopadu nízkych cien ropy na silu ruskej ekonomiky. Odhaduje, že sankcie doteraz znížili ruský hrubý domáci produkt o 1 až 1,5 %. Pokračovanie sankcií podľa neho znásobí súčasný pokles produktivity. Celková strata sa tak môže v strednodobom horizonte vyšplhať až na 9 % HDP.

Podľa MMF prijala ruská vláda úspešné opatrenia na absorbovanie vonkajších ekonomických otrasov. Stabilizovala ekonomiku a podarilo sa jej zabrániť preneseniu negatívnych prejavov jej poklesu do iných štátov. Napriek tomu sa však dotkli krajín, ktoré majú na Rusko intenzívne ekonomické väzby. Príkladom sú krajiny Spoločenstva nezávislých štátov, Ukrajina a pobaltské štáty.

Očakáva sa mierny rast

MMF očakáva, že hospodárstvo Ruskej federácie sa v roku 2015 poklesne o 3,4 %. Na druhej strane pre rok 2016 už Rusku znovu predpovedá ekonomický rast, ktorý odhaduje na úrovni 0,2 %.

Predpovede MMF sa líšia od vízií ruskej vlády. Tá počíta s tohtoročným znížením HDP iba o 3 % a budúcoročný rast predpokladá až okolo 2 %.

Zo strednodobého hľadiska však MMF očakáva iba mierny rast okolo 1,5 % ročne. Dôvodom je, že Rusku chýbajú štrukturálne reformy, investície a domáca spotreba bude naďalej nízka. Faktorom je tiež nepriaznivý demografický vývoj ruskej populácie. Pred začiatkom ekonomickej krízy v roku 2008, ruská ekonomika rástla ročne približne o 7 %.

Účinok sankcií však pretrvá, konštatuje MMF. Prejaví sa najmä v ťažšom prístupe na finančné trhy a k zahraničným investíciám. Tie sú zároveň jedným z predpokladov na zabezpečenie spomínaných faktorov pre ekonomický rozvoj.

Postupný rast ruského hospodárstva sa bude opierať o slabý rubeľ, ktorý prispieva ku konkurencieschopnosti Ruska. Okrem toho narástol zahraničný dopyt a vnútorné ekonomické podmienky sa tiež stabilizovali.

Fond tiež predpokladá spomalenie inflácie. Do konca tohto roka by mala byť na úrovni 12 % a do konca roka 2016 už len na 8 %. Tieto prognózy sa rozchádzajú s očakávaniami ruskej centrálnej banky, ktorá počíta s infláciou 7 % do polovice roka 2016.

Fond ocenil, že ruská centrálna banka postupne znižuje svoje úrokové sadzby sledujúc vývoj inflácie. Upozornil však, že toto znižovanie by malo byť opatrnejšie.

Odporúčania MMF

„Je nevyhnutné pripraviť ambiciózny a dôveryhodný strednodobý program rozpočtovej konsolidácie s cieľom prispôsobiť sa nízkym cenám ropy,“ uvádza MMF vo svojej správe.

V tejto súvislo MMF odporúča Rusku zmeniť rozpočtové pravidlo z roku 2012, ktoré viaže výdavky vlády na starú cenu ropy. Úpravou tohto pravidla by mohol pripravovaný rozpočet rýchlejšie zareagovať na pokles cien ropy.

Fond zároveň navrhuje, aby Rusko budúci rok nevalorizovalo dôchodky o 1,1 % HDP ako to plánuje. Rusko sa zatiaľ nerozhodlo, či k pravidelnému zvyšovaniu dôjde.

Okrem reformy dôchodkového systému MMF zdôrazňuje aj potrebu znižovania energetických dotácií, obmedzenia daňových výnimiek a zlepšenia sociálneho systému. Všetky tieto opatrenia majú potenciál priniesť rozpočtové úspory.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA