Sankcie voči Rusku môžu ohroziť obnovu v eurozóne

EÚ schválila najtvrdšie sankcie voči Rusku. Dopad na obchod bude relatívne malý. Oveľa väčšie je riziko straty celkovej hospodárskej dôvery, tvrdí expert.

Ekonomickým sankciám sa EÚ doteraz bránila, keďže budú mať vplyv aj na európsku ekonomiku. Po zostrelení lietadla Malaysia Airlines nad Ukrajinou sa však zmenila nálada medzi politikmi.

„Toto rozhodnutie bolo nevyhnutné,“ hovorí vo svojom vyhlásení nemecká kancelárka Angela Merkelová.  „Je teraz na Ruskom vedení, či sa rozhodne ďalej pokračovať cestou spolupráce,“ dodáva. „Sankcie je možné prehodnotiť, rovnako tak sú možné ďalšie kroky.“

Hospodársky dopad pre Európu

„Dopad na obchod je relatívne malý. Oveľa väčšie je riziko na celkovú hospodársku dôveru,“ hovorí Gregor Eder, ekonóm Alianzu.

„Špirála sankcií spolu so stratou celkovej dôvery postačuje na to, aby zastavilo už teraz krehkú hospodársku obnovu v Európe,“ dodáva.

Neochota zaviesť ekonomické sankcie voči Rusku bola opodstatnená. Dodávky zemného plynu z Moskvy tvoria tretinu potrieb EÚ. Obchodné vzťahy Ruska s európskymi štátmi  sú hlboké aj v iných oblastiach.

Nemecký energetický gigant E.ON investoval v Rusku od roku 2007 6 miliárd eur. Chemická firma BASF vytvorila s Gazpromom joint venture. Francúzska obranná skupina Thales vlastní podiel v spoločnosti, ktorá predáva Moskve vojnové lode. Airbus, francúzsko-nemecká skupina závisí na Rusku a jeho dodávkach titánu na výrobu lietadiel.

V Nemecku sa za posledných 9 mesiacov dostala dôvera v biznis na svoju najnižšiu úroveň, mnohí z toho obviňujú ukrajinskú krízu.

Predchádzajúce sankcie voči Rusku týkajúce sa zmrazenia účtov, alebo zákazu cestovania do EÚ mali tiež negatívny dopad na biznis – export eurozóny do Ruska sa znížil o 13 % medzi januárom a aprílom a aj podiel zahraničných investícií v Rusku prudko klesol.

Export z eurozóny do Ruska tvorí len 5 % celkového exportu bloku. Podľa ekonómov je Európa schopná vyrovnať sa s nižším obchodom s Ruskom. Vážnejším problémom by podľa nich mala byť rana na dôveru a investície.

„Nemecká a európske ekonomiky už teraz zažívajú negatívne dopady konfliktu s Ruskom. Pre Európu je však najväčším rizikom obrovská neistota spôsobená konfliktom,“ hovorí šéf ekonomického výskumného inštitútu DIW so sídlom v Berlíne, Marcel Fratzscher.

„Spoločnosti nevedia, či môžu predávať do Ruska svoje produkty v horizonte troch mesiacov alebo roka. Banky si nie sú isté, či budú ich pôžičky splatené. Nie je jasné, ako sa budú vyvíjať ceny ropy a plynu,“ dodáva.

Oko za oko?

Táto neistota prichádza pre 18 krajín eurozóny v nevhodnej chvíli, keďže jej ekonomika stagnuje. V druhej polovici roka sa neočakáva výrazný hospodársky rast,  dokonca aj vyhliadky Nemecka sú veľmi statické.

Najväčšou hypotetickou obavou je možné prerušenie dodávok plynu, čo bude mať za následok, že sa krajiny budú musieť obrátiť na drahšie. To ovplyvní výdavky v iných oblastiach.

Podľa expertov nie je pravdepodobné, že Rusko zatvorí kohútiky. Sankcie EÚ a USA sa doteraz snažia vyhnúť exportom plynu z Gazpromu. Sú však iné cesty, ako môže Rusko vrátiť úder.

Podľa Davida Gordona z výskumnej skupiny Eurasia, sa Rusko pomstí. Môže zaviesť neformálne bariéry, ako prísnejšie zdravotnícke alebo bezpečnostné pravidlá, aby sťažilo podnikanie  cudzincov v Rusku.

Eder z Alianzu sa obáva ruskej reakcie na to, že si ruské banky nebudú môcť požičať peniaze Európanov. Každá reakcia Ruska dopadne najtvrdšie na tie európske štáty, ktoré majú s Ruskom najsilnejšie obchodné väzby.

Holandsko je jednou z krajín, ktoré môžu stratiť najviac. Roterdamský prístav je najväčším cieľom ruského exportu ropy, ktorá sa potom odtiaľ rozváža do celej Európy. Takisto závisí aj na ruských dodávkach plynu.

Aj iné krajiny eurozóny závisia na predaji svojich produktov a služieb do Ruska, aj keď nie sú vrcholom exportného trhu. Taliansko  vlani vyviezlo 12,7 miliárd eur, Francúzsko viac ako 10 miliárd. Rakúsko 4,6 miliárd, hoci už dávno prerušilo energetické a finančné väzby na Rusko.

Najväčšie následky by mal mať potenciálny zákaz refinancovania ruských bánk v Európe. Zasiahnuť by to malo hlavne dve najväčšie ruské banky, Sberbank a VTB Bank. Ich rakúske pobočky sa nedávno dostali pod dohľad Európskej centrálnej banky. Ruská reakcia by mohla mať následky aj na európske banky aktívne v Rusku, ako talianska UniCredit, rakúska Raiffeisen alebo francúzska Societe Generale.

 V niektorých menších európskych štátoch, ktoré poskytujú zahraničné finančné služby bol príliv ruských financií veľmi vysoký. Podľa údajov Bank of Russia, Rusi vlani preniesli viac ako 33 miliárd eur do Cypru, Írska a Luxemburska.

Rovnako európske banky požičali desiatky miliárd eur do ruského priemyslu a v prípade, že by neboli splatené, utrpeli by ťažkú stratu. Ruské firmy, banky ale aj fyzické osoby si z európskych bánk požičali viac ako 650 miliárd eur, tvrdí Bank of Russia.

Európski politici veria, že momentálne je politický signál dôležitejší ako hospodárske následky.

„Tieto sankcie sú prísnejšie, ako čokoľvek, čo sme mali predtým,“ hovorí James Nixey z britského Chatham House. „Trošku to zabolí, ale je to platba za budúcu bezpečnosť Európy. Je to otázka dôveryhodnosti Západu.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA