Sarkozy chce od Moskvy vysvetlenie

Nicolas Sarkozy, Javier Solana a ďalší dnes cestujú do Moskvy, aby s prezidentom Dmitrijom Medvedevom hovorili o interpretácii obsahu zmluvy o prímerí medzi Ruskom a Gruzínskom. Problémom, ktorý umožňuje Kremľu voľnejšie interpretovať ustanovenia dohody, sú významové posuny vo francúzskom, ruskom a anglickom preklade.

Gruzinska vlajka, Flickr: henribergius (CC)
Foto: flickr.com (henribergius)

Francúzsky prezident, Nicolas Sarkozy, bude dnes v Moskve v sprievode ďalších predstaviteľov EÚ, medzi nimi aj Javiera Solanu, diskutovať o detailoch zmluvy o prímerí, ktorú sprostredkoval pred niekoľkými týždňami. Jeho kritici tvrdia, že jej ustanovenia sú pomerne nejasné a ponechávajú Kremľu široký priestor pre voľnejšiu interpretáciu. Preto sú aj interpretácie početnosti európskej delegácie rôzne:

  • Jedni tvrdia, že Sakrozyho sprevádzajú ďalší európski lídri na žiadosť a tlak USA, ktoré nechcú, aby sa francúzsky prezident stal jediným a hlavným mierotvorcom v konflikte.
  • Ostatní vnímajú vyššiu početnosť ako reakciu na vágne formulovaný text prímeria.

Francúzsky minister zahraničia, Bernard Kouchner, označil za hlavný problém napĺňania prímeria nejasnosť prekladu. Problematické sú najmä termíny „nárazníkové zóny“ a „problémy s transportom,“ ktoré používa ruská strana. „[Je to] preklad, ako vždy,“ povedal šéf francúzskej diplomacie 5. septembra počas zasadnutia Rady (EurActiv 05/09/08). Dodal, že dokument bol podpísaný vo francúzštine a až následne bol preložený do anglického a ruského jazyka.

Pre ilustráciu, ruská verzia textu hovorí o bezpečnosti „pre“ Južné Osetsko a Abcházsko. Na druhej strane, anglická verzia toho istého dokumentu hovorí o bezpečnosti „v“ regiónoch. Na základe tohto odôvodňuje Kremeľ legitímnosť vytvorených „nárazníkových zón,“ ktoré sa nachádzajú na gruzínskom území.

Európski vyslanci sa budú okrem iného snažiť presvedčiť ruskú stranu, aby prehodnotila svoje uznanie nezávislosti oboch regiónov. Európski diplomati už začali v súvislosti s Južným Osetskom a Abcházkom používať termín „gruzínske vlastníctvo.“

EÚ chce do konfliktného regiónu vyslať asi 200-členný tím pozorovateľov. Aký široký bude ich mandát, nie je zrejmé. Javier Solana, Vysoký predstaviteľ pre SZBP, tvrdí, že akákoľvek civilná misia v Gruzínsku môže fungovať len so súhlasom Ruska. V súčasnosti už na gruzísnko-osetskom území pôsobí 20 pozorovateľov pod hlavičkou OBSE, ktorej členom je aj Rusko.

Podobne ako v prípade znenia textu prímeria, aj počas rozhovorov sa môžu najväčšou prekážkou stať rozdielne preklady pojmov a významové posuny.

Ďalším zámerom EÚ je nahradiť ruských vojakov v tzv. „nárazníkových zónach“ v okolí odštiepeneckých regiónov. Okrem toho Brusel zvažuje možnosť ustanovenia medzinárodnej komisie, ktorá by mala vyšetrovať podozrenia zo spáchania vojnových zločinov. Takéto obvinenia padajú na oboch stranách denne.

Švédsko, Veľká Británia, Poľsko a baltské krajiny vyzvali EÚ na stretnutí Rady ministrov zahraničia, aby zaujala voči Rusku tvrdú líniu. Napriek tomu však ministri o prípadných sankciách pre Moskvu nediskutovali. Bernard Kouchner súčasne odmietol rokovať aj o možných opatreniach pre prípad, ak by Rusko aj naďalej neplnilo ustanovenia sprostredkovaného prímeria.

„Je v našom záujme mať s Ruskom konštruktívny vzťah [..] Potrebujeme chladné hlavy. Nie studenú vojnu,“ komentoval závery Rady ministrov v Avignone José M. Barroso, predseda Európskej komisie.

Pozície

Dmitrij Medvedev, ruský prezident, obvinil americké vojnové námorníctvo, že namiesto humanitárnej pomoci prináša Gruzínsku zbrane a vojenský materiál. „Zbrojenie gruzínskeho režimu pokračuje aj pod vlajkou humanitárnej pomoci,“ povedal Medvedev 6. septembra pred gubernátormi ruských krajov v Moskve. Dodal, že „by bolo zaujímavé vidieť, ako by sa cítili [USA], ak by naša flotila poslala humanitárnu pomoc krajinám Karibiku, cez ktoré sa nedávno prehnal zničujúci hurikán.” Odkázal tak na rok 1962 a tzv. kubánsku raketovú krízu, ktorá takmer zapríčinila otvorený vojenský konflikt medzi Washingtonom a Moskvou.

Sergej Michajev, bezpečnostný analytik z Centre for Political Technologies, je skeptický a myslí si, že EÚ sa nepodarí nahradiť ruských mierotvorcov v regióne medzinárodným tímom. „Ruskí rozhodovatelia silno veria, že Washingtonom podporované Tbilisi je schopné zorganizovať novú vojenskú ofenzívu proti separatistickým republikám, prinajmenšom dovtedy, ak Michael Saakašvili zostane gruzínskym prezidentom,“ hovorí Michajev. Dodáva: „Preto bude úplné ukončovanie vojenského sporu veľmi pomalé a postupné.“

REKLAMA

REKLAMA