Sarkozy: Európska bezpečnostná stratégia by mala byť odvážnejšia

Sarkozy bude počas francúzskeho predsedníctva EÚ v druhej polovici budúceho roka presadzovať prijatie odvážnejšej Európskej bezpečnostnej stratégie.

Prezident Nicolas Sarkozy včera (27. augusta) predniesol svoj prvý prejav k francúzskym diplomatom, v ktorom načrtol základné línie zahraničnej politiky Franúzska. Hoci Sarkozy deklaruje, že francúzska zahraničná politika sa nemení prejav priniesol niekoľko zásadných vyhlásení a zanechal zahraničnopolitických expertov v nemom úžase.

Európa by sa podľa Sarkozyho mala stať globálnou mocnosťou a prvoligovým hráčom pri zabezpečovaní mieru a bezpečnosti v spolupráci s OSN, Severoatlantickou alianaciou a Africkou Úniou. Pokiaľ ide o spoluprácu so Spojenými štátmi spojenectvo je nevyhnutné, záujmy sa však, podľa Sarkozyho, nebudú vždy zhodovať.

Medzi hlavné globálne výzvy zaradil úlohu zabrániť konfrontácii Západu s islamom, vyjsť v ústrety rýchlo rozvýjajúcim sa krajinám ako je Čína, India a Brazília, bojovať proti globálnemu otepľovaniu, pandémiám a súťaži o energetické zdroje, pričom národné štáty už nie sú schopné tieto problémy samostane riešť, je potrebné nastúpiť cestu multilateralizmu.

Pre francúzsku politiku za Sarkozyho zostane provou prioritou budovanie Európy. Európa potrebuje vo francúzskej vízii silnú spoločnú envitromentálnu, imigračnú a obrannú politiku. V oblasti obrany Sarkozy vyzdvihol potrebu vylepšenia vedenia spoločných vojenských operácií a racionalizovanie zbrojných programov vo fragmentovanom zbrojnom priemysle EÚ s obratom 200 miliárd eur.

Situácia kedy štyri krajiny platia za bezpečnosť všetkých ostatných je podľa Sarkozyho neudržateľná. Británia, Francúzsko, NemeckoTaliansko kryjú podľa Európskej obrannej agentúry tri štvrtiny z európskych obranných výdavkov. Sarkozy v prezidentskej kampani prisľúbil udržať obranné výdavky na 2% HDP. Francúzsko tradične zdôrazňuje potrebu budovania autonómnych a nezávislých obranných kapacít Únie. Snaží sa presvedčiť Spojené štáty, že európska obranná politika nepredstavuje žiadnu hrozbu pre americké záujmy ani pre postavenie NATO. Francúzske predsedníctvo bude mať ambíciu prijať novú Európsku bezpečnostnú stratégiu a nahradiť tak dokument z roku 2003.

Daľšími témami Sakozyho prejavu boli:

  • Irán a jeho jadrový program. Sarkozy ho označil za najvážnejšiu krízu súčasnosti. Pripustil, že Irán by mohol byť vojensky napadnutý, ak nebude držať na uzde svoje jadrové ambície. Zároveň však odmietol účasť či podporu takémuto kroku zo strany Francúzska. 
  • G8: Skupina siedmych ekonomicky najvyspelejších krajín a Ruska by sa mala zmeniť na G13 a teda sa rozšíriť o Čínu, Indiu, Brazíliu, Mexiko a Južnú Afriku.
  • Zopakoval, že je zástancom privilegovaného partnerstva medzi EÚ a Tureckom, ale zároveň prehlásil, že nebude blokovať ďalšie rokovania.
  • Počet stálych členov Bezpečnostnej rady OSN by sa mal zvýšiť o Nemecko, Japonsko, Indiu, Brazíliu a spravodlivé zastúpenie pre Afriku.
  • V otázke Iraku držal Chiracovu líniu a uviedol, že Francúzsko bude vždy odmietať Američanmi vedenú inváziu do Iraku a požaduje konkrétny plán stiahnutia vojakov.
  • Nepotvrdili sa špekulácie o tom, že Francúzsko sa úplne stiahne z Afganistanu. Naopak vyšle ďalších 150 vojakov do Afganistanu, ktorí budú trénovať afgánsku armádu.
  • Rusko si vyslúžilo slová kritiky. Sarkozy povedal, že spôsob akým používa svoje energetické bohatstvo vykazuje "istú surovosť".

Sarkozyho vystúpenie prišlo v čase, kedy prieskumy ukazujú, že aj po 100 dňoch vládnutia má silnú podporu Francúzov. Jedinou škvrnou na Sarkozyho prezentácii bolo vynútené ospravedlnenie francúzskeho ministra zahraničných vecí Bernarda Kouchnera za výzvy na odstúpenie smerované irackackému premiérovi al-Malíkimu.

REKLAMA

REKLAMA