Sarkozy sa opäť snaží o zmier

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy opäť zintenzívňuje svoju aktivitu mediátora medzi Ruskom a Gruzínskom. Včera (27.8.) telefonoval s Michailom Saakašvilim a Dmitrijom Medvedevom. Gruzínsko sa stalo aj hlavnou témou jeho prejavu pred ambasádormi v Paríži.

„Šesťbodová dohoda o prímerí z 12. augusta, ktorá nesie podpisy prezidenta Medvedeva, prezidenta Saakašviliho a mňa, musí byť plne uplatnená,“ povedal Sarkozy. Súčasne vyzval, aby boli ruské jednotky v bezpečnostných zónach medzi Gruzínskom a rebelujúcimi regiónmi čo najskôr nahradené medzinárodnými monitorovacími tímami.

Kritici obvinili Nicolasa Sarkozyho, že nahráva Moskve, keď súhlasí s vytvorením „bezpečnostných zón“ na gruzínskom území a súhlasí, aby v nich popri iných operovali aj ruskí vojaci. Súčasne sa im nepáči zmierlivý tón francúzskeho prezidenta, najmä pokiaľ ide o vágne stanovisko k ruskému uznaniu nezávislosti Južného Osetska a Abcházka. Sarkozy ho síce označil za „neakceptovateľné,“ ale nespomenul žiadnu hrozbu sankcií voči Kremľu.

Vo svojom prejave pred ambasádormi Nicolas Sarkozy pripomenul, že nik sa nechce vracať do obdobia studenej vojny. Podľa neho „NATO nie je pre Rusko nepriateľom, ale partnerom.“ Súčasne aj EÚ má záujem budovať priateľské vzťahy s Moskvou. Od pondelkového mimoriadneho summitu si sľubuje, že v Bruseli sa lídri dohodnú na „definovaní spoločnej línie k týmto nevyhnutným témam.“

Sarkozy okrem iného spomenul, že prípad Gruzínska bol prvým, kedy Európa stála v čele frontu boja za mierové riešenie konfliktu hneď od jeho vzniku. Britská tlač však pochybuje, či sú takéto vyhlásenia opodstatnené a relevantné.

Kritické reakcie vyvolali aj vyhlásenia francúzskeho ministra zahraničia, Bernarda Kouchnera, ktorý pre rozhlasový kanál Europe 1 povedal, že Rusko nie je až také zlé, inak by tankmi zrovnalo Tbilisi so zemou. Jeho kritici tvrdia, že ide o pomerne netradičné vyjadrenia človeka, ktorý je šéfom diplomacie. Kouchner súčasne otvorene hovoril o scenároch, ktoré Európa očakáva. Napríklad na otázku moderátora, či sa Moskva vydá skôr cestou konfrontácie než spolupráce, odpovedal: „Nie je to nemožné.“ Dodal, že je možné predstaviť si aj ďalšie ciele Ruska – Krym, Ukrajinu a Moldavsko.

S prítomnosťou amerických vojnových plavidiel na Čiernom mori je nespokojný ruský premiér Vladimír Putin. V stredu si položil otázku, prečo musia humanitárnu pomoc prepravovať vojenské lode NATO. Ako za starých čias počas studenej vojny, aj dnes ak pláva aliančná loď po Čiernom mori, je veľmi blízko nasledovaná ruským plavidlom, ktoré ju pozoruje. Ruskí velitelia však varujú, že aliančné plavidlá prevýšili počtom ruskú flotilu.

Dmitrij Medvedev v rozhovore pre BBC povedal, že to, čo Američania nazývajú dopravou humanitárnej pomoci, je „prinášaním zbraní“ do Gruzínska. Ruské médiá vzápätí na to publikovali správy, že americké lode prinášajú Michailovi Saakašvilimu rakety Tomahawk. Biely dom takéto tvrdenia označil za „komické.“

REKLAMA

REKLAMA