Šesť východoeurópskych krajín žiada americkú pomoc proti Rusku

Diplomati šiestich krajín z východnej Európy včera vyzvali amerických senátorov, aby im pomohli pred hrozbami zo strany Ruska. Žiadajú zachovanie protiruských sankcií.

Minister zahraničných vecí Ukrajiny, a veľvyslanci Gruzínska, Poľska, Lotyšska, Litvy a Estónska včera (7. marec) vystúpili na vypočutí podvýboru amerického Senátu, venovanému ruským aktivitám na ich území.

„Pokiaľ Rusko neodíde z ukrajinskej pôdy, nemalo by nastať žiadne uvoľnenie sankcií. Ak niečo, mali by byť zosilnené“, vyhlásil ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin.

Diplomati z ďalších piatich krajín s nim súhlasili. Hovorili aj o snahách o znížení energetickej závislosti na Rusku, najmä v dovoze zemného plynu.

„Skutočne premýšľame o diverzifikácii“, povedal poľský veľvyslanec vo Washingtone Piotr Wilczek.

Republikánsky senátor Lindsey Graham, predseda podvýboru dohliadajúceho na americké ministerstvo zahraničných vecí a zahraničnú pomoc, zvolal stretnutie v reakcii na obavy, že administratíva Donalda Trumpa nezaujme tvrdý postoj voči Moskve. Hovorí sa dokonca o zrušení sankcií, zavedených po ruskej anexii Krymu.

Graham naznačil, že podporuje pokračovanie americkej pomoci východoeurópskym krajinám. „Čím ste bezpečnejší vy, tým budeme bezpečnejší my“, cituje senátora agentúra Reuters.

Graham je v Kongrese jedným z hlavných republikánskych kritikov Trumpových zmierlivých vyhlásení voči vláde Vladimíra Putina.

„Hybridná vojna“

Graham tvrdí, že chce lepšie vzťahy s Ruskom. Nestane sa to však, pokiaľ sa nezmení Rusko. Východoeurópskym diplomatom odkázal, že očakáva, že prezident Trump bude dobrým spojencom.

Viacerí členovia podvýboru sa pýtali, aký typ podpory je neúčinnejší. Podľa diplomatov je to vojenská podpora, vrátane dodávok zbraní.

V januári začali Spojené štáty najväčšie posilňovanie vojenskej prítomnosti v Európe za posledné desaťročia – v Poľsku bolo umiestnených 2 700 amerických vojakov. Región žiada dodatočné jednotky USANATO už od ruskej anexie Krymu v 2014.

Podľa diplomatov vedie Rusko „hybridnú vojnu“: kombinuje kyberútoky, propagandu a hrozby použitia sily. Gruzínsky veľvyslanec David Bakradze popisoval napríklad ruské vysielanie, ktoré odhovára Gruzíncov od podpory vstupu ich krajiny do NATO.

Moskva podporuje dve separatistické gruzínske republiky – Abcházsko a Južné Osetsko – a vo vojne v 2008 proti Gruzínsku priamo vojensky zasiahla.

REKLAMA

REKLAMA