Severské štáty sa dohodli na spolupráci proti Rusku

Ministri obrany severských štátov podpísali vo štvrtok dohodu o užšej bezpečnostnej spolupráci a solidarite s pobaltskými štátmi s cieľom zvýšiť regionálnu bezpečnosť.

Ministri Švédska, Nórska, Fínska, Dánska a Islandu sa v spoločnom vyhlásení zhodli na tom, že severná Európa musí byť pripravená na možné krízy alebo incidenty zo strany Ruska.

„Ruskí lídri ukázali, že na dosiahnutie svojich politických cieľov sú pripravení využiť vojenské prostriedky, a to aj za cenu porušenia princípov medzinárodného práva,“ cituje vyhlásenie ministrov nórsky denník Aftenposten.

Podľa denníka je vyhlásenie priamou odpoveďou na agresívne správanie Ruska v blízkosti hraníc týchto štátov. „Vojenská a spravodajská činnosť v Pobaltí a v našich severských oblastiach narastá,“ tvrdia ministri. „Ruská armáda nás na hraniciach provokuje, pričom v Pobaltí došlo viackrát k narušeniu hraníc zo strany Ruska,“ tvrdia.

Podľa ministrov sú ruské akcie najväčšou výzvou európskej bezpečnosti. „Ruská propaganda a manévrovanie zasievajú spory medzi krajiny a organizácie ako NATO a EÚ,“ dodali ministri.

Poradkyňa nórskej ministerky obrany sa nazdáva, že Rusko bude vyhlásenie vnímať ako akt agresie. „Musíte zobrať do úvahy, že to (vyhlásenie, pozn. red.) vyvolá negatívne reakcie na ruskej strane,“ tvrdí Janne Haaland Maltary.

„Pred dvoma rokmi Nórsko informovalo Moskvu o plánovanom cvičení Joint Viking v kraji Finmark (severná časť Nórska hraničiaca s Ruskom, pozn. red.). Z najvyšších miest v Moskve sme vtedy dostali ráznu odpoveď,“ tvrdí Maltary.

Nórska ministerka obrany Ine Eriksen Søreide tvrdí, že reakcie Ruska na dohodu nemožno predvídať. „Rada by som zdôraznila, že severská vojenská spolupráca má defenzívny charakter. Zámerom je posilnenie bezpečnosti a zabezpečenie predvídateľnosti v našich susediacich oblastiach,“ tvrdí Søreideová.

Aj napriek tomu, že FínskoŠvédsko nie sú členskými štátmi NATO, v poslednom období spolupracujú s alianciou oveľa intenzívnejšie. Fínsko má skúsenosť s vojenskou intervenciou zo strany Ruska ako nástupníckeho štátu ZSSR. Sovietskej invázii čelilo počas tzv. Zimnej vojny v rokoch 1939 až 1940. S Ruskom má viac ako tisíc kilometrov dlhú hranicu, ktorá je zároveň vonkajšou hranicou Schengenského priestoru.

„Je logické, že severské a pobaltské štáty zintenzívňujú vojenskú spoluprácu. Nie je to náhrada za NATO, no Švédsko a Fínsko sa spájajú s NATO ako je to možné,“ tvrdí Maltaryiová.

„Švédsko a Fínsko sa rozhodli robiť cvičenia v súlade so štandardmi NATO, je to krok smerom k aliancii,“ nazdáva sa poradkyňa nórskej ministerky. Podľa Maltaryiovej však v týchto krajinách v súčasnosti neexistuje vhodná politická klíma na vstup do NATO. Aktuálne udalosti však podľa nej svedčia o prípravách na vstup do aliancie.  

Denník Aftenposten tvrdí, že prvým dôkazom o intenzívnejšej vojenskej spolupráci medzi severskými štátmi bude zrejme cvičenie „Arctic Challenge“, ktoré je plánované na koniec mája tohto roka. Konať by sa malo v Nórsku a vo Švédsku. Očakáva sa, že cvičenia sa zúčastnia aj americkí piloti na stíhačkách F-16, ktoré majú základne v Spojenom kráľovstve.   

Vyhlásenie ministrov severských štátov prichádza v čase rastúceho napätia v Európe, ktoré zapríčinila vlaňajšia anexia ukrajinského Krymu zo strany Ruska. Obavy z ruskej vojenskej intervencie narastajú aj v pobaltských štátoch (Litva, Estónsko, Lotyšsko), v ktorých žije početná ruská menšina. Pobaltské krajiny boli súčasťou Sovietskeho zväzu od roku 1940.

EurActiv.sk

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA