Slovensko bilancuje svoju zahraničnú politiku

Hlavnými témami výročnej hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky SR boli členstvo v EÚ a NATO, súčasná hospodárska kríza, susedská spolupráca či rozvíjanie vzťahov v rámci V4.

V úvodnej časti najvyšší ústavní činitelia opakovane zdôraznili hlavnú črtu zahraničnej politiky Slovenska, ktorou je podľa nich to, že krajina je „predvídateľným, dôveryhodným a čitateľným partnerom“, ktorej ciele sú „zrozumiteľné a hodnotovo kompatibilné s Európskou úniou.“

Kľúčovou témou sa tak podľa očakávaní stalo pôsobenie Slovenska v Európskej únii a zmeny súvisiace s nedávnym vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti. Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič na panelovej diskusii osobitne zdôraznil posun, aký nastal ohľadne nášho členstva v EÚ, kedy sa z integračného prístupu vyvinulo vnímanie krajiny ako plnohodnotného člena Únie.

Nová zmluva a nové príležitosti

„Národné parlamenty sú najväčšími víťazmi novej zmluvy,“ hodnotil obsah Lisabonskej zmluvy pred dvoma rokmi predseda portugalského parlamentu Jaime Gama. Slovensko si podľa vyjadrení popredných predstaviteľov zahraničnej politiky začína túto skutočnosť naplno uvedomovať.

Nová zmluva okrem iného parlamentom jednotlivých členských štátov zvýšila lehotu na kontrolu návrhu zákona z dielne Komisie zo šesť na osem týždňov. V súčasnosti je preto pre Slovensko kľúčové, aby náš parlament naplno využíval túto svoju právomoc zúčastňovať sa na tvorbe legislatívy, uviedol predseda zahraničného výboru NR SR Juraj Horváth. Dodal, že k podobným krokom „je potrebná väčšia komunikácia medzi jednotlivými zložkami našej exekutívy“. V súčasnosti je koordinátorom zasielania vyjadrení do Bruselu ministerstvo zahraničných vecí. Podľa jeho štátnej tajomníčky Diany Štrofovej sa však stáva, že jednotlivé ministerstvá svoje postoje navzájom nekonzultujú. 

Ani „prepojenie národných parlamentov s EP veľmi neexistuje,“ doplnil europoslanec Eduard Kukan a dodal, že to vyplýva najmä z nedostatku skúseností Slovenska v tejto oblasti, čo je výzva aj pre ministerstvo zahraničných vecí.

Štrofová preto navrhuje vytvorenie silného koordinačného centra, ktoré by bolo akýmsi spoločným menovateľom, kde sa budú zbiehať postoje jednotlivých ministerstiev k navrhovanej legislatíve EÚ. Tak sa tiež zabráni súčasnému javu, kedy sa stanoviská k zákonom dostávajú do parlamentu pomerne neskoro a ten má potom málo času rozhodnúť o celej záležitosti do stanovenej lehoty ôsmych týždňov.

Posilnenie ministerstva zahraničných vecí podporuje aj slovenský eurokomisár pre administratívne záležitosti a inštitucionálne vzťahy Maroš Šefčovič, ktorý by zároveň privítal zmenu jeho názvu na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Tým by sa podľa neho posilnila naša európska identita.

Šefčovič tiež navrhuje „hĺbkový audit nášho členstva v EÚ“. Jednotlivé ministerstvá by tak mali vyhodnotiť, či sa na programoch na európskej úrovni zúčastňujeme dostatočne a ako sú nám prospešné. Ako hovorí, „v niektorých oblastiach by sme sa mohli (zapájať) aj viac“ a naopak, niektoré programy sú zastarané a je treba žiadať ich zmenu.

Eurokomisár tiež navrhuje je otvorenie kancelárie pre vedu a výskum v Bruseli. „Budeme sa musieť o peniaze uchádzať najmä v tejto oblasti,“ zdôrazňuje Šefčovič a pripomína, že práve tieto priority sa stanú hlavnou témou pri stanovovaní nového rozpočtu na roky 2014 až 2020. 

Žltá a oranžová karta

Ďalšou výhodou vyplývajúcou z Lisabonskej zmluvy pre národné parlamenty je takzvaný princíp žltej a oranžovej karty, kedy majú jednotlivé členské štáty možnosť namietať proti určitému legislatívnemu návrhu ak si získajú podporu aj ďalších členských štátov.

Táto skutočnosť, ako aj vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, podľa Šefčoviča „vyvíja väčší tlak na budovanie konsenzu a uzatváranie politických dohôd“. Mali by sme sa preto naučiť viac spolupracovať a koordinovať svoje činnosti s ostatnými členskými štátmi, dodáva.

V rámci budovania zahraničnej služby slovenský prezident Ivan Gašparovič opäť pripomenul snahu krajiny o „spravodlivé personálne zastúpenie“ a „demokratický princíp rovnosti štátov“. Prioritou Slovenska pritom ostávajú Západný Balkán a Východné partnerstvo. Ako však pripomenula Štrofová, možnosť nášho pôsobenia v rámci novej diplomatickej služby v tejto oblasti sa však raz „vyčerpá“ a skončí integráciou, keď sa štáty Balkánu a východnej Európy stanú členmi EÚ. Slovensko sa preto musí sústrediť aj na iné oblasti- našou najväčšou výhodou je pritom možnosť pomôcť pri riešení zmrazených konfliktov, či vystupovať ako nezainteresovaný hráč, dodáva Štrofová.

Vieme málo o EÚ

Podľa premiéra Róberta Fica by sme tiež nemali podceňovať priblíženie Európskej únie občanom. „Buďme úprimní, ľudia na Slovensku o dianí EÚ nevedia. Nevedia o fungovaní inštitúcií, o vzájomných vzťahoch, nevedia akú dôležitú úlohu táto inštitúcia zohráva v každodennom živote občanov Slovenskej republiky,“ povedal. Vyjadril preto snahu, aby sa téma EÚ dostala aj do učebných osnov a aby sa zvýšila podpora prípravy a vysielania slovenských občanov do inštitúcií Európskej únie. 

Grécku pomôžeme

Fico sa na konferencii venoval aj súčasnej otázke, ktorou je prípadná pomoc Grécku. V tejto súvislosti potvrdil, že Slovensko sa zaviazalo byť súčasťou spoločného finančného mechanizmu, na ktorom sa dohodli krajiny eurozóny na poslednom zasadnutí Európskej rady a svoje záväzky v prípade potreby splní.

„Vo vzťahu ku Grécku nejde len o pomoc a ochranu záujmov Grécka, ale ide aj o pomoc a ochranu národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky, najmä pokiaľ ide o spoločnú európsku menu. Ide o pomoc vo forme bilaterálnych pôžičiek za jasne stanovených trhových podmienok- o pomoc, ktorá bude dôležitá nielen pre Grécko, ale pre celú Európsku úniu,“ uviedol Fico. Zároveň dodal, že bude „dôsledne trvať na zachovaní domáceho bankového dohľadu, pretože slovenské banky sú v pozícii dcér. Matky sú v zahraničí, nemôžeme preto stratiť kontrolu nad tým, čo sa deje na slovenskom finančnom trhu“.

Studená vojna ešte neskončila

Hodnoteniu sa nevyhli ani vzťahy EÚ a Aliancie, ktoré podľa niektorých odborníkov pripomínajú „Studenú vojnu“. Riaditeľ pre zahraničnú politiku a obranu Centra pre európsku reformu v Londýne Tomáš Valášek za tým vidí aj „byrokratickú neochotu oboch strán prelomiť bariéry“.

Jednou z prioritných tém NATO pritom podľa neho bude Východná Európa a to, ako lepšie uistiť tamojšie členské štáty, že sú chránené. To ale podľa bez EÚ vďaka novodobých hrozbám ako kyberterorizmus nepôjde, lebo NATO na podobné opatrenia na rozdiel od Únie nemá mechanizmy, uvádza Valášek. Dôležitá je preto spolupráca. Teraz sa naopak stáva, že „ľavá vojenská ruka často nevie, čo robí pravá civilná,“ dodal Valášek.

Slovenskí vrcholoví predstavitelia opakovane zdôraznili záujem krajiny na plnení si svojich záväzkov v Aliancii, čoho dôkazom je aj posilnenie slovenského kontingentu v Afganistane. Za jednu z dôležitých oblastí zároveň považujú prehĺbenie dialógu NATO a EÚ s Ruskom. Slovenský prezident Ivan Gašparovič tiež dodal, že je potrebné prepojenie inštitúcií EÚ a NATO, lebo dve rovnaké činnosti sú podľa neho len „ťažko vysvetliteľné“.

Konferencia začala minútou ticha na pamiatku zosnulého poľského prezidenta Lecha Kaczynskeho a ostatných obetí sobotňajšieho nešťastia, medzi ktorými boli mnohí poprední predstavitelia Poľska. 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA