Slovensko cudzincov neláka

Minulý rok žilo na území Európskej únie 33,3 milióna cudzincov, čo predstavuje 6,6 % celkovej populácie EÚ. Najviac žiadostí o azyl prišlo z Afganistanu, pričom viac ako polovica z nich bola odmietnutá.

Z cudzincov tvorili 12,8 mil. (2,5 % z celkovej populácie EÚ) občania EÚ, ktorí žili v inej ako domovskej krajine a 20,5 mil. (4,1 % z celkovej populácie EÚ) občania krajiny, ktorá nie je súčasťou EÚ. Vyplýva to z údajov Eurostatu, štatistického úradu EÚ.

Najvyšší počet cudzincov zaznamenali úrady v Nemecku (7,2 milióna – 9 % celkovej populácie), Španielsku (5,7 milióna – 12 %), Taliansku (4,6 milióna – 8 %), Británii (4,5 milióna – 7 %) a vo Francúzsku (3,8 milióna – 6 %). Viac ako tri štvrtiny všetkých cudzincov v EÚ žije práve v týchto piatich štátoch.

Najvyšší pomer cudzincov na domáce obyvateľstvo máju tzv. daňové raje – Luxembursko (43 %) a Cyprus (20 %). Za nimi nasleduje Lotyšsko (17 %), Estónsko (16 %), čo je však kvôli početnej ruskej menšine, ktorá nemá občianstvo týchto krajín.

Na Slovensku žije približne 68 tis. cudzincov, čo predstavuje len 1,3 % populácie SR. Necelých 42 tis. cudzincov (0,8 %) pochádza z krajín mimo EÚ a viac ako 26 tis. (0,5 %) z krajín EÚ.

Počtom cudzincov sa Slovensko radí na chvost EÚ. Menej cudzincov má len Poľsko (0,1 % populácie), Bulharsko (0,5 %) a Litva (1 %).

Eurostat okrem toho uviedol aj údaje o obyvateľoch EÚ, ktorí sa narodili mimo hraníc súčasnej Únie (napríklad v bývalých kolóniách niektorých štátov). Takýchto ľudí bolo v roku 2011 na území EÚ okolo 50 miliónov, čo je 9,7 % z celkovej populácie EÚ. Ide o ľudí, ktorí časom získali občianstvo niektorej z členských krajín alebo využívajú štatút dlhodobého pobytu.

Počet obyvateľov EÚ, narodených mimo hraníc Únie, prevyšuje vo všetkých ukazovateľoch celkový počet cudzincov, žijúcich v tomto priestore.

Najviac žiadateľov o azyl z Afganistanu

Najviac žiadostí o azyl prišlo v minulom roku z Afganistanu. Podľa správy Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) to bolo až 28 000 žiadostí, čo je zároveň najvyššie číslo od začiatku vojny v roku 2001 a 9 % zo všetkých žiadostí o azyl v minulom roku. Ide o prvú takúto správu tohto úradu.

Druhou najpočetnejšou skupinou žiadateľov o azyl sú Rusi (18 000 žiadosti) a treťou Pakistanci (15 000 žiadosti). O azyl v niektorom zo štátov EÚ celosvetovo žiada spravidla najviac ľudí. V minulom roku to bolo až 44 % všetkých žiadostí.

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Európskeho parlamentu prijal v utorok (10.7.) uznesenie, v ktorom vyzýva na ustanovenie stáleho mechanizmu presídľovania cudzincov, väčšiu finančnú podporu pre túto oblasť, spoločné spracovávanie žiadostí, či väčšie kompetencie pre EASO.

Súčasný azylový systém v EÚ je pod paľbou kritiky, keď ho napríklad ešte v marci označil vysoký komisár OSN pre utečencov António Guterres za „extrémne nefunkčný“. Dokonca zašiel tak ďaleko, keď povedal, že „neexistuje nič také ako európsky azylový systém“.

Príklad afganských žiadostí o azyl dokazuje nefunkčnosť európskeho azylového systému, keď sa kladné schvaľovanie ich žiadostí pohybovalo v minulom roku v rozmedzí od 8 % až do 91 %.  

Podľa výkonného riaditeľa EASO Roberta K. Vissera bolo priemerné odmietnutých 55 % afganských žiadostí a v jednotlivých štátoch EÚ odmietnutie variovalo až okolo 28 %.

(EurActiv/TASR)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA