Slovensko plánuje kvôli utečencom súdny spor

Ministri vnútra schválili prerozdelenie 120 tisíc utečencov napriek nesúhlasu štyroch krajín vrátane Slovenska. Spolu s Českom pripravuje právne kroky.

Ešte pred začiatkom včerajších rokovaní Rady ministrov vnútra nebolo jasné, či luxemburské predsedníctvo nechá o schéme premiestňovania 120 tisíc utečencov v rámci EÚ (relokačná schéma) hlasovať. Doterajšia prax dávala prednosť konsezuálnemu rozhodovaniu, špeciálnej v tak citlivých otázkach.

Hlasovanie

K hlasovaniu ale nakoniec došlo. Za povinné počty utečencov podľa konkrétneho distribučného kľúča hlasovala väčšina štátov EÚ (okrem Veľkej Británie a Dánska, ktoré majú zo spolupráce vo vnútorných veciach výnimku zakotvenú v zmluvách). Proti hlasovali Slovensko, Česká republika, MaďarskoRumunsko. Fínsko sa hlasovania zdržalo.

Napriek spoločnej odmietavej deklarácii Vyšehradskej skupiny nakoniec za kvóty zahlasovalo Poľsko aj pobaltské krajiny.

Pri hlasovaní kvalifikovanou väčšinou je potrebné, aby za návrh Európskej komisie hlasovalo 55 percent členských štátov (z tých, ktorí hlasujú), ktoré zároveň predstavujú 65 % populácie.

Slovenský minister vnútra Robert Kaliňák po zasadnutí uviedol, že došlo k „prevalcovaniu“ racionálnych argumentov, pričom podľa neho nezaznel žiaden protiargument, ktorý by vyvracal postoje predkladané Slovenskom, Českom a ďalšími krajinami.

„Aj zdržanie sa Fínska svedčí o tom, že tento návrh nie je dobrý. Nebude fungovať. Slovensko si nedá nanútiť žiadne pevné kvóty,“ zdôraznil Kaliňák. Podľa jeho slov EÚ nesmie byť prekvapená, keď sa o niekoľko mesiacov ukáže, že dnešné opatrenie nepomohlo zmierniť utečeneckú krízu.

Český minister vnútra pripustil, že pre postoj Poľska pri dnešnom hlasovaní sa dá hovoriť o „dočasnom prerušení“ fungovania Vyšehradskej štvorky (V4).

Žaloba

Robert Kaliňák spolu s českým ministrom Milanom Chovancom uviedli, že obe krajiny sú pripravené rozhodnutie Rady spochybniť na Všeobecnom súde EÚ v Luxemburgu.

Podľa Lisabonskej zmluvy má členský štát právo spochybniť právny akt EÚ, resp. rozhodnutie niektorej z európskych inštitúcií, ak sa domnieva, že je v rozpore s európskym právom.

Časovo obmedzená relokačná schéma vychádza z článku 78, odsek 3, Zmluvy o fungovaní EÚ (Lisabonská zmluva), ktorý umožňuje európskym inštitúciám prijímať opatrenia na zmiernenie  a pomoc v súvislosti s náporom migrantov v konkrétnych členských štátoch.

Ministri včera rozhodli o týchto bodoch:

Koľko a odkiaľ: Premiestnenie 120 000 ľudí, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu počas dvoch rokov z Talianska a Grécka, prípadne ďalších, ktoré budú vystavené vyššiemu tlaku a prejavia o to záujem.

Slovensko by malo v rámci prvého roka prijať 190 utečencov z Talianska a 612 utečencov z Grécka, čiže celkovo 802 utečencov. Tento počet ešte bude môcť byť znížený v prípade účasti Nórska a Švajčiarska. V druhom roku by malo Slovensko prijať 656 utečencov.

Utečencov si napriek tomu, že mohli ostať mimo relokačnej schémy, vezme aj Írsko (4000) a Dánsko, ktoré prijme prijme ďalších 1000 utečencov. Veľká Británia bude prijímať sýrskych utečencov priamo z utečeneckých táborov na Blízkom východe.

Finančná pomoc: EÚ podporí túto relokačnú schému sumou 780 miliónov eur. Prijímajúci štát dostane 6000 eur na jedného utečenca, pričom sa poskytne 50 % preddavok tak aby členské štáty mohli konať čo najrýchlejšie. Taliansko a Grécko dostanú príspevok 500 eur na jedného migranta ako príspevok na úhradu dopravných nákladov.

Výnimky: Členský štát bude môcť za výnimočných okolností oznámiť Rade a Komisii, že nie je schopný podieľať sa na premiestnení utečencov a to maximálne do výške 30 % z počtu, ktorý prináleží danému štátu. Musí pritom uviesť legitímne dôvody, ktoré sú v súlade so základnými hodnotami EÚ.

Sekundárne pohyby: EÚ ich riziko nevylučuje. Žiadateľ o azyl však bude povinný zostať v hostiteľskej krajine, ak tak neurobí vystavuje sa riziku, že stratí ochranný právny status. Komisia tiež odporučila členským krajinám, aby zvážili pravidelnú ohlasovaciu povinnosť a poskytovanie čisto materiálnej pomoci (bývanie, strava, odevy). Rôzna úroveň finančných dávok by podľa Komisie mohla stimulovať sekundárne pohyby.

Možnosť odmietnuť utečenca: Každý členský štát bude mať právo odmietnuť prijať konkrétneho žiadateľa, a to v prípade, že by predstavoval bezpečnostnú hrozbu pre národnú bezpečnosť.

Ďalšie opatrenia

Pokiaľ ide o ostatné opatrenia na riešenie utečeneckej krízy, ministri EÚ sa na nich dohodli už na minulotýždňovej schôdzke. Žahŕňajú spoločný zoznam bezpečných krajín pôvodu, zriadenie núdzových prijímajúcich centier (hotspoty), posilnenie návratovej politiky, zriadenie Fondu pre Afriku na riešenie hlavných príčin nelegálnej migrácie priamo v krajinách pôvodu a tranzitu, posilnenie ochrany, vonkajšej schengenskej hranice, posilnenie FRONTEX-u, intenzívnejšie diplomatické úsilie vo vzťahu ku krajinám pôvodu, finančná a pomoc  krajinám tranzitu a pôvodu.     

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA