Slovensko je malá krajina, ale zaváži

Slovensko poskytlo za 10 rokov oficiálnej rozvojovej pomoci 627,5 miliónov dolárov. Partnerské krajiny hodnotia slovenský prínos pozitívne. Do budúcnosti čaká SlovakAid lepšie zacielenie slovenskej rozvojovej pomoci.

Slovensko si pripomína 10. rokov oficiálnej rozvojovej pomoci pod logom SlovakAid. Slovenské organizácie za tento čas pôsobili s rozvojovými a humanitárnym aktivitami v takmer 20 krajinách sveta. Cez SlovakAid pracovali na viac ako 400 projektoch v Keni, Afganistane, Južnom Sudáne, ale aj v Bielorusku, Tunisku, Srbsku, v Macedónsku a v ďalších krajinách.

Podľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka ide o úspešný príbeh toho, ako sa zo Slovenska, ktoré bolo  prijímateľom medzinárodnej pomoci, stal jej poskytovateľ. „Máme unikátnu skúsenosť, ktorú môžeme zdieľať,“ povedal minister počas medzinárodnej konferencie 10 rokov pod logom SlovakAid zameranú na budúcnosť rozvojovej spolupráce. Dvojdňovú konferenciu (16. a 17. október) zorganizovala Nadácia Pontis spolu s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí v Bratislave.

„Aj naša nadácia je tu vďaka tomu, že nám v minulosti pomohli zahraniční donori. Cez ich pomoc sa nám podarilo dávať prvé granty a rozbehnúť veľa organizácií občianskej spoločnosti. Je to náš dlh a záväzok pomáhať ostatným,“ hovorí Lenka Surotchak, riaditeľka Nadácie Pontis. Nadácia odovzdáva slovenské skúsenosti z procesu tranzície a poznatky z budovania občianskej spoločnosti či spolupráce s firmami v krajinách západného Balkánu, Východného partnerstva ako sú BieloruskoMoldavsko, ale aj v Keni a v Tunisku.

Slovensko na začiatku podľa ministra Lajčáka rozmýšľalo, čo môže ponúknuť iné, než ostatné krajiny. „Zamerali sme sa na región, ktorý si dal európsku integráciu ako svoj dlhodobý cieľ,“ povedal počas konferencie. Prirodzeným nastavením priorít v súlade so slovenskou zahraničnou politikou bolo aj Srbsko. Lajčák je rád, že Slovensko svojou trochou prispelo k tomu, že Srbsko dostalo pozvánku k  prístupovým rokovaniam s EÚ.

Budúcnosť SlovakAid v zahraničí

„Ak prídete do Nairobi, je veľmi pravdepodobné, že sociálne alebo zdravotné centrum, či škola, okolo ktorej pôjdete je postavená so slovenskou pomocou,“ vymenúva prioritné oblasti pomoci slovenskej rozvojovej pomoci v Afrike Miroslav Lajčák. Keňa je spolu s Južným Sudánom ďalšou programovou krajinou slovenskej ODA.

Minister vyzdvihol prácu slovenských lekárov, dobrovoľníkov a ľudí z mimovládnych organizácií, ktorí pomáhajú v Afrike. Ako prínosnú ju hodnotí aj kenská ministerka zahraničných vecí a medzinárodného obchodu Amina C. Mohamed. Ocenila pomoc Slovenska, ktorá má podľa nej nielen politický, ale aj ekonomický rozmer., napríklad pomoc pri znižovaní nezamestnanosti mladých ľudí v Keni.

Jedným z projektov, ktorý realizuje aj Nadácia Pontis, je aj zvyšovanie počítačovej gramotnosti v juhovýchodnej Keni. Mladí ľudia tam majú obmedzený prístup k počítačovým zručnostiam, čo im zhoršuje možnosti uplatniť sa na trhu práce.

Projekt zaviedol na  vybraných školách v kraji Taita Taveta počítačové učebne. Cieľom je poskytnúť kvalitnejšie vzdelanie. Študenti majú vyškolených učiteľov, vďaka informačným technológiám a internetu získavajú viac študijných materiálov a zmierňuje sa aj výrazný nepomer počtu žiakov na jedného učiteľa v škole. Niektorí študenti spolupracujú s Obchodnou akadémiou v Leviciach a začali zakladať cvičné firmy, kde sa učia základom podnikania.

Partneri zo západného Balkánu slovenskú pomoc vítajú 

V krajinách ako je Srbsko a Čierna Hora sa v roku 2011 slovenská pomoc zmenila z podpory zmiernenia a rekonštrukcie na technickú asistenciu a prenos skúseností.

Slovensko pomáha Macedónsku okrem iného aj s prípravami na vlastnú budúcnosť donora, uviedol štátny tajomník pre európske záležitosti Macedónska Jovan Andonovski. Priestor pre rozvíjanie spolupráce vidí najmä v posilňovaní vzťahov v oblasti biznisu a občianskej spoločnosti. „Slovenská republika je jedným z kľúčových partnerov a jej praktická pomoc prevyšuje jej finančný objem,“ hodnotí Andonovski. Celkovo je podľa neho profil Slovenska ako donorskej krajiny v Macedónsku veľmi viditeľný.

Čierna Hora zase podľa podpredsedu čiernohorskej vlády Vujicu Lazovica oceňuje slovenskú expertnú podpora pri otváraní kapitol a tvorbe Akčného plánu pre prístupové kapitoly 22. a 23. Pripomenul tiež kľúčovú úlohu slovenskej diplomacie – Františka Lipku a Miroslava Lajčáka pri referende o nezávislosti Čiernej Hory v roku 2006.

„Slovensko pochopilo, že aj keď je malá krajina, je dostatočne silná, aby zavážila,“ hovorí prezidentka Belehradského fondu pre politickú excelentnosť Sonja Licht. Západný Balkán je podľa nej „najšťastnejší“ postkonfliktný región na svete. „Má šancu stať sa súčasťou najdôležitejšieho a najúspešnejšieho politického a mierového projektu v histórii ľudstva,“ povedala počas konferencie. Pripomenula tiež úlohu Slovenska v tzv. Bratislavskom procese, ktorý odštartoval mobilizáciu opozície a občianskej spoločnosti na sklonku Miloševičovej vlády.

Už budúci rok sa novou programovou krajinou SlovakAid, kam bude smerovať pomoc Slovenska, stane aj Moldavsko. Minister Lajčák avizuje zúženie teritoriálneho záberu a ešte lepšie tematické zacielenie slovenskej rozvojovej pomoci. Oceňuje to aj eurokomisár pre rozvojovú pomoc Andris Piebalgs, podľa ktorého jedinečnosť slovenskej skúsenosti spočíva v demokratickej transformácii, ekonomických reformách a v a budovaní štátu. Práve to môže Slovensko zúročiť najmä v politike Východného partnerstva.

Rozhovor s moldavskou ministerkou zahraničných vecí, Nataliou Gherman, prinesie EurActiv.sk v nasledujúcich dňoch.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA