Slovensko je proti zavedeniu kontrol v Schengene

Prísnejší režim na vnútorných hraniciach navrhujú niektorí európski politici v reakcii na teroristické útoky v Paríži.

Opätovné zavedenie hraničných kontrol by neviedlo k ničomu, povedal v diskusnej relácii RTVS "O 5 minút 12" slovenský minister vnútra Robert Kaliňák. Minister dodal, že takýto krok by de facto znamenal rozpad EÚ, keďže voľný pohyb osôb patrí medzi základné piliere únie.

Kaliňák navrhuje ako riešenie posilnenie kontrol vonkajších hraníc EÚ v oblastiach, ktoré čelia náporu nelegálnych migrantov.

Europoslanec Eduard Kukan (EĽS, SDKÚ-DS) pre TASR povedal, že parížske útoky vyvolajú mnoho radikálnejších odoziev medzi európskymi politikmi. Aj napriek tomu si nemyslí, že v najbližšom čase príde k prehodnoteniu schengenského voľného pohybu.

„Nadobudne to väčšiu intenzitu v budúcich rokovaniach a politických rozhovoroch, ale nebral by som to ako signál toho, že k tomu Európa pristúpi," poznamenal.

Štáty volia rôzne opatrenia  

Po parížskych útokoch sa špekuluje o zlyhaní tajných služieb. Tie podľa médií vedeli už niekoľko rokov o aktivitách bratoch Kouachiovcov, ktorí zaútočili na redakciu Charlie Hebdo, ako aj o útočníkovi v obchode s kóšer potravinami Amédym Coulibalym.

Kaliňák však tvrdí, že francúzske bezpečnostné zložky urobili, čo bolo v ich silách.

„Ako som počul, viackrát sa im podarilo zabrániť útokom. Bohužiaľ, prevencia v tejto oblasti nemôže byť stopercentná,“ dodal minister. S prácou Slovenskej informačnej služby je spokojný. Pozitívne ju hodnotí aj premiér Robert Fico.

Podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka nie je Slovensko vnímané ako symbol západu. Podľa neho nie sme preto ohrození terorizmom tohto typu. „Dôraz treba klásť na prevenciu, na monitorovanie. Robiť dopredu reštrikcie bez toho, aby sme vedeli, kam smerujú, je kontraproduktívne,“ povedal Lajčák niekoľko dní po útokoch.

Viaceré členské štáty však sprísnili bezpečnostné opatrenia. Francúzi napríklad zvýšili počty vojakov v uliciach. Ministerstvo obrany rozhodlo o rozmiestnení približne desaťtisíc vojakov do ohrozených oblastí. Strážia židovské školy, synagógy a mešity.

Na zozname chránených objektov pribudli aj budovy médií. Zvýšenú ochranu má napríklad satirický časopis Canard Enchainé. Týždeň po útoku francúzska Rada ministrov prijala vyhlášku, ktorá niektorým ľuďom zakazuje opustiť francúzske územie a tiež nepovoľuje vstup do Francúzska zahraničným bojovníkom.

Zvýšenú pozornosť hrozby teroristického útoku venujú aj Belgičania. Počas štvrtkovej protiteroristickej operácie polícia zastrelila dvoch mužov. Zasiahla proti teroristickej bunke „zahraničných bojovníkov“, ktorí majú belgické občianstvo a vrátili sa zo Sýrie, kde bojovali na strane džihádistov.

Belgická vláda odhaduje, že približne sto belgických občanov sa vrátilo zo Sýrie so skúsenosťami z bojov. Ďalších 170 Belgičanov je zrejme stále v Sýrii a v Iraku. Obavy z útokov však majú aj v Taliansku, či v Nemecku.

Taliansky minister vnútra Angelino Alfano po útokoch oznámil posilnenie monitorovania a bezpečnostných opatrení zraniteľných cieľov ako sú kancelárske budovy, miesta na konanie bohoslužieb, ale aj redakcie novín a televízne stanice. Osobitnú pozornosť chcú talianske úrady venovať pápežovi a ochrane Vatikánu.

Nemecké úrady chcú napríklad obmedziť potenciálne radikálnym islamistom možnosť cestovať. Podľa návrhov im chcú odoberať občianske preukazy až na tri roky. Osoby, ktorých sa bude takéto opatrenie týkať by  dostali náhradné doklady. Tie by im neumožňovali opustiť krajinu. Úrady veria, že týmto krokom obmedzia možnosti džihádistov dostať sa do Iraku a Sýrie.

Európsky systém PNR sko riešenie

V súvislosti s parížskymi útokmi zosilneli diskusie o monitorovaní osôb aj na úrovni EÚ, a to napríklad v otázke zavedenia tzv. európskeho systému PNR (Passenger Name Record).

PNR znamená, že osobné údaje miliónov Európanov by sa uchovávali v centrálnom európskom systéme celé roky. Štáty diskutujú aj o tom, že by sa na vnútroschengenských letiskách mala znovu zaviesť kontrola osobných dokladov.

Hrozbou terorizmu sa má v pondelok v Bruseli zaoberať aj Rada ministrov zahraničných vecí. Ministri majú rokovať aj o vzťahoch s Ruskom, o blížiacom sa decembrovom summite o klimatických zmenách v Paríži, či o nepokojoch v Líbyii.

EurActiv/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA