Slovensko má o Afganistane „len povrchné predstavy“

Do štátov Európskej únie vrátane Slovenska sa dostávajú z Afganistanu len sprostredkované správy, ktoré často skresľujú situáciu v krajine. Kľúčom k pochopeniu tamojšej kultúry a skutočného stavu je preto najmä odstraňovanie vzájomných komunikačných bariér.

Na tomto závere sa zhodli slovenskí experti a predstavitelia afganskej diaspory v diskusii, ktorá sa uskutočnila včera (21. októbra) pod záštitou Euroatlantického centra. Stretnutie v netradičnom formáte nieslo názov Revízia misie v Afganistane a venovalo sa najmä na pôsobeniu jednotiek NATO v tejto krajine.

Ako uviedol veliteľ slovenského kontingentu v Afganistane v rokoch 2008 až 2009 Jozef Kotas, v súčasnosti sa spojenecké vojská zameriavajú najmä na vyškolovanie domácich policajných a vojenských zložiek. Podľa vyhlásení popredných svetových politických predstaviteľov, vrátane amerického prezidenta Baracka Obamu, by mali totiž afganské sily prevziať kontrolu nad vlastným územím už v roku 2014.

Prezident Svetovej organizácie afganských profesionálov Jaan Zaher ale odmietol menovať presný rok odchodu jednotiek NATO a uviedol, že ich prítomnosť bude v Afganistane potrebná až dovtedy, kým sa v krajine nepodarí nastoliť demokraciu. „So 70- percentnou nezamestnanosťou, 85 percentami ozbrojených obyvateľov a 55- percentnou chudobou to pôjde len ťažko,“ dodal. Problémom je podľa jeho slov aj prilákať „tie správne“ zahraničné investície, keďže „každá krajina nám ponúkne najprv zbrane,“ uviedol Zaher. Navyše, hoci do krajiny smeruje obrovská finančná pomoc na obnovu- ln Európska únia prispela od roku 2002 čiastkou viac ako miliarda eur- tá sa často vynakladá neefektívne.

Zaher tiež poznamenal, že hoci je krajina bohatá na surovinové zdroje, obchod a priemysel bude možné rozvinúť až po skončení vojny. „Afgánci nechcú nič od sveta kým nie je mier, inak sa to zničí,“ dodal prezident Svetovej organizácie afganských profesionálov.

Panelisti zároveň v tejto súvislosti vyzdvihli prácu medzinárodných organizácií. Dodali však, že je potrebná vyššia koordinácia ich činností a „priblíženie sa viac k bežným ľuďom a ich problémom,“ povedala afganská filmová režisérka žijúca na Slovensku Saahry Karimi. Tá zároveň uviedla, že spôsob, akým slovenské médiá informujú o Afganistane sú často skreslené. „Už deväť rokov tu žijem, ale nemám odvahu napísať článok o túžbach a kultúre Slovákov. Ale slovenský novinár keď vycestuje na dva týždne do Afganistane, tak si myslí, že dokonale pozná moju krajinu,“ povedala kriticky.

„Afganistan nie je baštou teroristov“

Zaher sa zároveň pokúšal napraviť obraz Afganistanu ako krajiny, odkiaľ pochádzajú teroristi. „V roku 2001 tam nebolo ani sto talibancov, teraz je ich tam viac ako 40 tisíc“. Podľa jeho slov sú dobre financovaní a prilákal ich tam najmä boj proti západným jednotkám. Karimi dodáva: „Spojené štáty vytvorili fenomén Talibanu a teraz sa ich nikto nevie zbaviť.“

Diskutujúci sa zhodli na tom, že jediným východiskom je nastolenie mieru, keďže „po viac ako troch desaťročiach bojov sú afganskí obyvatelia unavení neustálymi bojmi“. Dôležité však bude aj vytvorenie kredibilnej a silnej vlády. V súčasnosti v Afganistane totiž vládnu nie vzdelaní ľudia a diaspora, ale „nevzdelaní ľudia a fundamentalisti. Máme ministra, ktorý nevie čítať ani písať. Ak bude takáto situácia tak v našej krajine nikdy nebude mier,“ uviedol Zaher a  na záver dodal:  „Po Sovietskom zväze na Afganistan každý zabudol, hádam sa to nestane opäť.“

EurActiv bol mediálnym partnerom podujatia.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA