Slovensko mohlo zastaviť maďarského prezidenta

Súdny dvor EÚ potvrdil, že Slovensko konalo oprávnene, keď odmietlo vstup maďarskej hlave štátu hoci svoje rozhodnutie zdôvodilo nesprávne.

Ak ide o hlavu štátu, nemusia sa na ňu nevyhnutne vzťahovať európske pravidlá o voľnom pohybe. Obmedzenie vstupu na územie je možné na základe medzinárodného práva, tvrdí v rozsudku vo veci Maďarsko vs Slovensko Súdny dvor Európskej únie.  

Slovensko pred troma rokmi, 21. augusta 2009, odmietlo maďarskému prezidentovi László  Sólyomovi vstup do krajiny. Stalo sa tak pred plánovanou návštevou Komárna, kde sa chcel Sólyom na pozvanie občianskeho združenia zúčastniť na ceremónii odhalenia pamätníka svätého Štefana. Vystúpiť tam mal tiež s prejavom.

Z hľadiska načasovanie sa incident odohral deň po maďarskom štátnom sviatku 20. augusta, ktorým si Maďari pripomínajú zakladateľa a prvého kráľa uhorského štátu a v deň výročia invázie sovietskych vojsk, vrátane vojak a Maďarskej ľudovej republiky do Československa.

Po krátkej diplomatickej komunikácii slovenské Ministerstvo zahraničných vecí vtedy diplomatickou nótou oznámilo maďarskej strane, že nepovoľuje vstup prezidentovi na slovenské územie.

Odvolávalo sa pri tom na ustanovenia smernice 2004/38 o voľnom pohybe v rámci EÚ, resp. na tie jej časti ktoré hovoria o možnosti voľný pohyb výnimočne obmedziť.

Podstata právneho sporu mala dať odpoveď na otázku, či možno a základe citovanej smernice odoprieť občanovi iného členského štátu EÚ vstup. Maďarsko sa najprv obrátilo na Európsku komisiu, ktorá konštatovala, že právo voľného pohybu sa nevzťahuje na návštevy hlavy štátov.

Budapešť sa napriek tomuto stanovisku na Súdny dvor EÚ obrátila sama. Európska komisia vystupovala v spore ako vedľajší účastník na podporu Slovenska.

Súdny dvor potvrdil, že aj na Sólyoma ako osobu s maďarskou štátnou príslušnosťou sa vzťahuje ustanovenie o voľnom pohybe, pripomína ale, že právo EÚ je potrebné vykladať so zreteľom na príslušné právne normy medzinárodného práva.

Z rozsudku ďalej vyplýva, že sa na prezidenta pri jeho cezhraničnom pohybe nevzťahujú tie isté podmienky ako na ostatných občanov.  Dôvodí tým, že z postavenia hlavy štátu vyplávajú určité výsady a imunity, ktoré je hostiteľský štát na základe medzinárodného práva a diplomatickej praxe povinný zabezpečiť, napríklad ochranu a to bez ohľad na dôvod jeho návštevy.

Súdny dvor preto konštatuje, že právo Únie neukladá Slovensku povinnosť zaručiť prezidentovi Maďarska vstup na svoje územie. Na základe medzinárodného práva je totiž možné odôvodniť obmedzenie výkonu práva na pohyb aké priznáva právo Únie.

Zároveň ale uvádza na pravú mieru, že Slovenská republika v diplomatickej nóte nesprávne uviedla európsku smernicu ako právny základ na odopretie vstupu maďarskému prezidentovi. V nej vtedy tvrdila, že odopiera vstup na slovenské územie z dôvodov „zakladajúcich sa na ohrození bezpečnosti, najmä na základe ustanovení smernice 2004/38“. Tá umožňuje obmedziť voľný pohyb občanov v prípade, že hrozia riziká pre verejnú bezpečnosť. Využíva sa to napríklad pri niektorých veľkých športových podujatiach.

Rozsudok súdu kopíruje názor generálneho advokáta Yvesa Bota z marca 2012. 

Ten tvrdil, že Sólyom vykonával pri svojej návšteve funkcie hlavy štátu a preto na neho nemožno nahliadať ako na bežného občana Únie. „Takýto pohyb hoci a deje v rámci Únie spadá do oblasti diplomatických vzťahov, ktoré zostávajú v kompetencii členských štátov v súlade s medzinárodným právom“, napísal.

Návštevy hláv štátov musia podliehať súhlasu hostiteľskej krajiny a nedajú sa podľa Bota chápať v kategóriách slobodného pohybu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA