Slovenský parlament proti Ahtisaariho plánu

Členovia BR OSN sú v otázke Kosova nejednotní, slovenský parlament hlasoval včera proti Ahtisaariho plánu a Európsky parlament sa chystá z vlastnej iniciatívy hlasovať o vlastnom postoji.

Ahtisaari
Martti Ahtisaari

Pozadie

V pláne pre budúci štatútu Kosova, ktorý vypracoval špeciálny vyslanec OSN pre Kosovo, Martti Ahtisaari, sa konštatuje, že nezávislosť pod dohľadom medzinárodného spoločenstva je „jedinou realizovateľná možnosťou.“ Zároveň správa konštatuje, že obnovenie plnej srbskej autority nad týmto územím by mohlo spôsobiť „násilný odpor“ v regióne. Zdá sa, že Ahtisaariho odporúčania našli jednoznačnú podporu len v USA. Návrh podporilo rovnako aj NATO. navonok deklaruje jednotu, ktorá je však otázna minimálne kvôli včerajšiemu hlasovaniu v slovenskom parlamente, ktorého výsledok sa odkláňa od oficiálnej názorovej línie Spoločenstva.

Otázky

Ako uvádza denník The Washington Post, Kosovo sa už teraz chystá na svoj veľký deň a to aj napriek hrozbe, že Rusko bude Ahtisaariho návrh vetovať. Za pomoci britských expertov bol údajne vypracovaný 140-stránkový plán na založenie kosovského ministerstva zahraničných vecí so sieťou ambasád v 14 západných krajinách a v susediacich balkánskych štátoch. Rovnako sú takmer dokončené prípravy pre prijatie ústavy. Ako pre denník povedal jeden nemenovaný kosovský politik: „Plán je pripravený, už musíme dokončiť len jednu vec a všetko bude hotové.“

Otázka Kosova bola aj predmetom telefonátu medzi prezidentmi USA a Ruska. Aj keď sa Bush a Putin zhovárali najmä o prvkoch protiraketového systému v Európe, v rozhovore sa objavili aj iné témy. Putin opäť zopakoval, že Kremeľ nepodporí žiadny návrh kosovskej samostatnosti dovtedy, pokiaľ s ním nebude súhlasiť aj Srbsko. Teda aj napriek rusko-americkej zhode ohľadne sankcií voči Iránu sa zdá, že kompromis ohľadne Kosova sa bude hľadať ťažko.

Postoj Slovenska

Slovensko ako nestály člen BR OSN má podľa medzinárodného práva kompetenciu priamo hlasovať o budúcom štatúte Kosova. 28. marca 2007 Národná rada Slovenskej republiky schválila Vyhlásenie k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo. Podľa dôvodovej správy, slovenský pohľad vychádza zo skutočnosti, „že stabilizácia regiónu Západného Balkánu je v bezprostrednom záujem SR.“ Faktormi určujúcimi slovenský postoj sú: nepripravenosť Kosova a Srbska na také riešenie, ktoré predpokladá nezávislosť provincie; a unikátnosť problému, ktorý ak by sa riešil cestou nezávislosti, vytvoril by precedens uplatniteľný v mnohých ďalších krajinách. Poslanci sa tak postavili proti riešeniu predpokladajúcemu samostatnosť provincie. Vyjadrenie NR SR má charakter odporúčania, ako by mala slovenská vláda v BR OSN hlasovať. Vyhlásenie podporilo 123 poslancov (z celkovo 142 prítomných). Návrh získal podporu všetkých koaličných aj opozičných politických strán s výnimkou SMK, ktorej poslanci sa zdržali hlasovania.

Pozície

Srbský premiér Vojislav Koštunica 28. marca 2007 vyhlásil, že Srbsko si želá, aby sa Ahtisaariho plán „stretol s neprijatím.“ Týmto vyjadrením jasne demonštroval svoj nesúhlas s nezávislosťou Kosova. Prísľub veta zo strany Ruska vníma ako „prevenciu pred brutálnou krádežou 15% srbského územia.“

Na druhej strane Kosovský premiér Agim Čeku pre agentúru AP povedal, že Srbi „sú v našej spoločnosti vítaní, pozývame ich k budovaniu spoločnej budúcnosti [..] a k spoločnému akceptovaniu budúcnosti Kosova.“

Olli Rehn, komisár pre rozširovanie privítal iniciatívu EP a povedal: „Podstatou postoja ku kosovskej otázke je európska jednota. Musíme pokračovať v podpore vyslanca Ahtisaariho a jeho plánu s pevným odhodlaním aj v BR OSN. [..] Nedosiahneme žiadny zisk tým, ak budeme rozhodnutie odkladať. OSN sa otázkou Kosova zaoberá už osem rokov. Súčasný status quo nie je udržateľný.“

Stáli členovia BR OSN, Rusko a Čína, stoja na srbskej strane. Rusko dokonca signalizovalo, že nepodporí žiadnu súčasnú ani budúcu rezolúciu predpokladajúcu osamostatnenie sa Kosova od Srbska. Nateraz nie je jasné, či bude Rusko len hlasovať „proti“ alebo bude návrhy takýchto rezolúcií vetovať.

Bývalý slovenský premiér a predseda najsilnejšej opozičnej strany, Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS), vyjadril spokojnosť nad výsledkom hlasovania v slovenskom parlamente. Pred novinármi ho označil za zodpovedné. Zároveň označil výsledok hlasovania za jasný signál, že sa ešte nevyčerpali všetky prostriedky riešenia otázky a malo by sa pokračovať v ďalších rozhovoroch.

Europoslanec Milan Gaľa (EPP-ED) na margo správy, v ktorej Európsky parlament prijal plán OSN, pre TA3 povedal, že obsahuje “veľa dobrého a v konečnom dôsledku je to len východisko k ďalším rokovaniam o dohode medzi Prištinou a Belehradom.”

Nasledujúce kroky

29. marca 2007 bude Európsky parlament (EP) hlasovať o správe vychádzajúcej z vlastnej iniciatívy. Spravodajcom je Joost Lagendijk (Zelení/EFA). Očakáva sa, že návrh bude schválený v predkladanom znení, ktoré vyjadruje podporu Ahtisaariho plánu. EP sa ale v dokumente vyhýba priamym zmienkam a kosovskej nezávislosti, no na druhej strane pojednáva o Kosove a Srbsku v európskom kontexte.

Ministri zahraničných vecí EÚ budú o Kosove diskutovať 30.-31. marca 2007 počas neformálneho stretnutia.

BR OSN bude o návrhu rezolúcie hlasovať niekedy v apríli alebo máji 2007. Termín hlasovania môže byť však posunutý, v závislosti od miery nejednoty medzi jej členmi.

REKLAMA

REKLAMA