Sme v Schengene

Počnúc dnešným dňom je Slovensko členom najväčšej zóny bez hraničných kontrol na svete. Jednu minútu po polnoci sa Slovensku otvorili hranice so všetkými jeho susedmi okrem toho najväčšieho – Ukrajiny.

berlínsky múr
Rozšírenie Schengenu - dokončenie zjednocovania Európy, ktoré začalo búraním Berlínskeho múru?

Pozadie

Rušenie kontrol sprevádzali početné oslavy. Vo štvrtok predpoludním slovenský premiér Róbert Fico a rakúsky kancelár Alfred Gusenbauer slávnostne prepílili závoru na slovenskorakúskom hraničnom prechode Petržalka-Berg. Asistoval im pri tom slovenský prezident Ivan Gašparovič. O siedmej večer odhalil minister vnútra Robert Kaliňák spolu s českým kolegom Ivanom Langerom pamätnú tabuľu na slovensko-českom hraničnom prechode Starý Hrozenkov. Presne o polnoci Kaliňák spolu so starostom luxemburského mesta Schengen Rogerom Weberom naposledy zdvihli závory na hraničnom prechode Petržalka-Berg.

Otázky

Výdobytok spolupráce európskych štátoch, ktorý začal ako odpoveď na protesty prepravcov proti dlhým čakacím dobám na hraniciach, vyvoláva v súvislosti s jeho východným rozšírením zmiešané pocity.

Nemecké policajné odbory varujú pred zvýšením kriminality, napríkad čečenských gangov operujúcich v Poľsku. Nie je to tak dávno, čo nemeckí policajti z Brandenburska zmobilizovali demonštráciu proti otvoreniu hraníc. Niektorí dokonca tvrdia, že rozšírenie Schnegenu malo byť posunuté na čas, kedy bude pripravený Schengenský informačný systém II. Nemecké ministerstvo vnútra reagovalo na takéto tvrdenia vyhlásením, že Komisia robila opakované bezpečnostné skúšky systému SISone4all, na ktorom má zásluhu najmä Portugalsko. Končiace Portugalské predsedníctvo pripomína, že rozšírenie Schengenu by sa pravdepodobne posunulo, pokiaľ by Lisabon nezasiahol.

Rozšírenie Schnegenu vo Francúzsku neoživilo obavy z prílivu „poľských inštalatérov“, píše francúzsky Euractiv. Ešte v septembri francúzska ministerka vnútra Michele Alliot-Marie vyhlásila, že „zrušenie vnútorných hraníc bude prínosom pre európskych občanov, no súčasne prinesie určité riziká“. Analytička z Francúzskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy (IFRI) Suzanne Nies hovorí, že obavy zo zrušenia hraníc sú evidentnješie v Nemecku a Rakúsku a pripomína, že opatrenia majú za cieľ uľahčiť pohyb cestujúcich, nie pracovných síl, ktoré podliehajú špecifickým politikám. Nies zhodnotila dopad rozšírenia Schengenského priestoru na Francúzsko ako „ minimálny“.

Česi rovanko vnímali počiatočnú neochotu a skepticizmus k rozšíreniu Schenegnu zo strany svojich susuedov – Nemecka a Rakúska. Situácia Českej republiky je špecifická, kedže je obklopené len štámi, ktoré sú členmi Schengenu. Slovenský minister vnútra Róber Kaliňák spolu so svojím českým kolegom Ivanom Langerom vyjadrili včera spokojnosť s tým, že „sa opäť zbavia“ jednej z najmladších hraníc v Európe, strarej len 15 rokov.

So slovensko-ukrajinskou hranicou je to iné. Experti varujú pred negatívnym dopadom Schengenu na prihraničný región. „Pre mňa je bližšie ísť za podnikaním alebo na kultúrne podujatie do Užhorodu, alebo Mukačeva, než do Bratislavy. Preto nás na východe až tak nezaujíma slovensko-rakúska hranica, ako slovensko-ukrajinská. Jej zatvorenie obmedzí rozvoj v celom regióne, obmedzí možnosti cezhraničného podnikania,” hovorí Vladimír Benč, analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Kedže väčšina Ukrajincov prekračuje východnú hranicu z rodinných dôvodov, existujú i obavy z pretrhnutia rodinných väzieb. Aspoň pokiaľ nebude podpísaná dohoda o malom pohraničnom styku medzi Slovenskom a Ukrajinou avizovaná na začiatok budúceho roka. 

Na turizmus sa očakáva dvojaký účinok Schengenu. Kým hoteliéri v slovenských Tatrách či poľskom Zakopanom sa obávajú, že Ukrajinci či Rusi sa nebudú obťažovať s vybavovaním drahých víz, a ak sa aj budú, pôjdu za lyžovačkou inam. Očakáva sa však nárast turistického ruchu v rámci schengenskej zóny. Demonštrujú to skúsenosti z minulých rozšírení: napríklad v Salzburgu/Berchtesgadene ľudia žijúci v blízkosti hranice denne využívajú infraštruktúru na oboch stranách hranice vrátane veľkého komerčného centra na rakúskej strane hranice a veľkého zdravotného centra a fitnescentra na nemeckej strane.

Pozície

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso povedal: “Od dnešného dňa môžu ľudia cestovať v rámci 24 krajín schengenského priestoru bez stresu a bez kontrol na vnútorných pozemských či morských hraniciach – tak z Portugalska do Poľska ako z Grécka do Fínska. Rád by som zablahoželal deviatim novým členom schengenskej zóny, portugalskému predsedníctvu, ako aj všetkým ostatným členským štátom EÚ za vynaložené úsilie. Spoločným pričinením sme odstránili hraničné kontroly, tieto človekom umelo vybudované prekážky brániace mieru, slobode a jednote v Európe, a zároveň sme vytvorili podmienky pre zvýšenú bezpečnosť”.

Podpredseda Komisie Franco Frattini, komisár zodpovedný za slobodu, spravodlivosť a bezpečnosť vyhlásil: „Priestor 24 krajín bez vnútorných hraníc je jedinečným a historickým úspechom. Som veľmi hrdý a poctený tým, že som bol súčasťou jeho uskutočnenia. Vstup do schengenského priestoru nie je jednoduchou záležitosťou. Daným členským štátom vyslovujem ohromné uznanie; všetkým novým členským štátom, ktoré zaviedli najmodernejšie bezpečnostné systémy hraničnej kontroly. Rozšírenie Schengenu demonštruje záväzok EÚ umožniť legálne cestovanie v rámci EÚ a do EÚ, pričom podporuje bezpečnosť vonkajších hraníc a tým posilňuje bezpečnosť všetkých občanov EÚ.“

Nemecký minister vnútra Wolfagang Schäuble vyzdvihol symbolický efekt pre nové členské štáty, „ktoré už nežijú za železnou oponou“. Odmietol obavy z možného nárastu cezhraničného zločinu.

Eurokomisárka pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrero-Waldner je predsvedčená, že „zrušenie hraničných kontrol vo východnej Európe je jedným z najväčších úspechov EÚ a pre Rakúsko to bude rovanko znamenať prínos. Obavy rakúskych občanov o bezpečnosť však nesmú byť prehliadané.“

REKLAMA

REKLAMA