Spencer: Zahraničná politika USA sa po voľbách zmení

Pokračujúca finančná kríza a spolupráca v oblasti boja proti klimatickým zmenám budú mať najväčší vplyv na vzťahy medzi EÚ a USA po 4. novembri, kedy si americkí obyvatelia zvolia nasledujúceho prezidenta, tvrdí riaditeľ Európskeho centra pre public affairs. Dodáva, že nech bude prezidentom ktokoľvek, nebude mať inú možnosť, ako zmeniť Bushovu rétoriku a kurz zahraničnej politiky.

V strede diskusií o súčasnej finančnej kríze stojí skutočnosť, že americký a európsky systém financií sú si podobné. Z tohto dôvodu bude „praktická atlantická spolupráca na upratovaní neporiadku pokračovať,“ povedal pre EurActiv Tom Spencer, riaditeľ Európskeho centra pre public affairs a niekdajší európsky poslanec. Pre porovnanie uviedol, že hoci sa finančná kríza dotýka aj Latinskej Ameriky či Ázie, európske štáty s týmito oblasťami nezdieľajú podobné finančné mechanizmy a preto sa nedá predpokladať, že by ich hospodárska situácia zomkla.

Spencer však upozorňuje, že súčasne americko-európske vzťahy sa obmedzujú spravidla len na „obchodné a bankové linky.“ Podľa jeho slov, spojenectvu chýba „intimita“ studenej vojny, ktorá ho viedla najmä v 60. a 70. rokoch k „jednoduchému vzájomnému porozumeniu.“

Nový prezident, či už ním bude republikán John McCain alebo demokrat Barack Obama, má príležitosť vylepšiť  transatlantické partnerstvo. Voľby by podľa Spencera „mali byť hlavnou príležitosťou pre stretnutie sa názorov na klimatické zmeny a energetickú bezpečnosť.“ Nový prezident bude mať príležitosť významne sa zapojiť do niekoľkých dôležitých diskusií:

  • Vo Washingtone sa 15. novembra 2008 stretnú predstavitelia skupiny G20, teda štátov G8 a ďalších 12 veľkých ekonomík, ktorí budú diskutovať predovšetkým o svetovej finančnej kríze a jej dopade na globálne hospodárstvo. Hoci bude USA oficiálne zastupovať odchádzajúci prezident George W. Bush, meno jeho nástupcu by už malo byť známe.
  • Počas Klimatickej konferencie OSN, ktorá je naplánovaná na december 2009 do Kodane, by sa medzinárodné spoločenstvo malo dohodnúť na novej klimatickej dohode, ktorá nahradí Kjótsky protokol. „Prvým krokom pre úspech Kodane je definovanie úrovne vzájomnej dôvery medzi Washingtonom a Bruselom,“ domnieva sa niekdajší európsky poslanec.

Miestom „kľúčovej“ spolupráce EÚ a USA v oblasti boja proti klimatickým zmenám by sa mohla stať Arktída. Je potrebné vyzývať USA, aby „pochopili, že opatrenia v oblasti klimatických zmien nie sú domácou záležitosťou, na ktorej je možné dohodnúť sa bez referencie na partnerov.“

Najväčším rizikom pre transatlantické partnerstvo je rozdielnosť názorov. Spencer tvrdí, že na oboch stranách Atlantiku existuje len malá hŕstka ľudí, ktorí rozmýšľajú podobne a zaoberajú sa rovnakými otázkami. Dodáva, že podobná sila, ktorá hnala európske krajiny k vytvoreniu jednotného trhu a stále ich ženie k čoraz väčšej unifikácii, na transatlantickej úrovni nejestvuje.

Nie je pravdou, že zahraničná politika USA sa po blížiacich sa prezidentských voľbách nezmení, uztvára Spencer: „Posledné dva roky boli pre Američanov verejným pokorením a veľká časť Bushovej imperialistickej rétoriky sa stala prekážkou. Nový prezident bude musieť nájsť nový jazyk pre vyjadrovanie sa o mieste Ameriky vo svete.“

REKLAMA

REKLAMA